Hypnóza

 Kontakt

Spomienka na antické veštiarne

Venované bohu Apolónovi,
ktorému bola zasvätená
delfská veštiareň.
 

Veštiarne a veštby boli významnou súčasťou myslenia a náboženstva starého egyptského a neskôr gréckeho a rímskeho sveta. Jednotlivé veštiarne mali rozdielne procedúry pri veštení. Pritom v najprestížnejších veštiarniach ako boli Delfy, bol obrovský rozdiel, či prišiel po radu významný štátnik, alebo obyčajný smrteľník.
Prestížna veštiareň si dobre uvedomovala, že má reálny vplyv na politické dianie súdobého sveta. Sú dokonca zdokumentované prípady o viac, či menej úspešný pokus veštiareň podplatiť, alebo dokonca vydierať. No vo vlastnej veštiarni však považovali korupciu za smrteľný zločin.
Malo veľkú váhu, keď pýtia vyveštila niektorej strane, že uspeje napríklad vo vojne...
Napríklad v Delfách bol v zlatých časoch veštiarne taký nával návštevníkov, že tých menej významných odbavovali veštbou lósom, no pri závažných štátnických záležitostiach upadala pýtia do tranzu (hlbokého zmeneného vedomia) a kňazi veštiarne jej prejavy interpretovali a podali veštbu pýtajúcemu sa niekedy aj vo vyumelkovanej básnickej veršovanej forme. (Budem sa tomu venovať neskôr...) Aj preto boli niektoré výroky zo začiatku ťažko zrozumiteľné a ich relevantnosť sa niekedy ukázala po dlhšom čase a niekedy až po rokoch. Uvedomujem si, že fakty je možné podať tendenčne, podľa názoru autora, no ja sa pokúsim byť mierne nestranný.
Ešte v úvode by som chcel zaútočiť na ľudí, ktorí si myslia, že vyše 600 ročná mystéria zlatého veku veštiarní bola iba o slovných hračkách. To určite nie!!!
Je pravda, že niektoré veštby mali cenu zlata a zďaleka nie všetky veštby boli pozitívne. Keď sa pýtajúci dozvedel, že ho v nejakej záležitosti čaká niečo zlé, mohol sa na danú situáciu dobre pripraviť. A veľmi dôležitá informácia: kňazi veštiarne boli presvedčení o božskom pôvode svojich rozhodnutí. To znamená, že verili, že médium vedú antickí bohovia.
Ako už bolo spomenuté, jednotlivé veštiarne uplatňovali rozdielne procedúry, tak teraz napíšem prehľad jednotlivých spôsobov veštenia v najslávnejších veštiarňach antického sveta.
Ako prvú by som uviedol efirskú veštiareň (zosnulých) pri Acheronte. Vyznačovala sa veľmi zvláštnou procedúrou pri veštení. Jej klienti sa chceli stretnúť so svojimi zomrelými príbuznými a priateľmi, prípadne sa s nimi aj poradiť v najrôznejších záležitostiach. Keď bol klient tejto veštiarne prijatí, musel sa podrobiť celkovej očistnej procedúre, napríklad to boli studenohorúce kúpele a špeciálna strava. Súčasťou procedúr boli aj zvieracie obety, s ktorými ako vegetarián nemôžem súhlasiť. A teraz pozor! Najbližších 29 dní strávil klient v takmer dokonalej tme. Na 30ty deň zahrali kňazi veštiarne na klienta psychedelické hororové divadlo. Fakle vytvárali na stenách strašidelné mátohy a výjavy. Za chvíľu začal príšerný škripot a buchot. Na čelnej strane siene sa z plafónu zniesol veľký kovový kotol a v ňom bolo pomaly vidieť strašidelnú postavu - zosnulého. Prízrak sa pohol a dôstojným brilantným veršovaným jazykom sa prihovoril veštbou. Keď odpoveď doznela, kotol sa opäť so škripotom rozhýbal smerom k plafónu a zmizol v kúdoloch dymu. Kňazi sa prestali hypnoticky modliť. Zhasli ohne a zavládlo mystické ticho. Počas všetkých procedúr, kňaz na to určený, prevádzal klienta labyrintom chodieb. Nakoniec klient podstúpil ešte očistnú procedúru a posledný šok, keď sa dostal po dlhej dobe v tme na denné svetlo. Pomaly sa vracal so reality a ďalej mal nad čím rozmýšľať.
Vysoké percento návštevníkov dostalo odpovede na svoje otázky v intuitívnej forme počas dlhých dní čakania. Po týchto procedúrach bol klient hlboko presvedčený, že skutočne zostúpil do Hádu, kde sa stretol s mŕtvymi.
Vôbec by som nepodcenil ani predchádzajúcich 29 dní, ktoré mali psychedelické aspekty a sú aj indície, že klientovi podávali ľahkú drogu - hašiš. Hororový zážitok bol aj keď za klientom prichádzal kňaz v mátožnom rúchu s fakľou v ruke, či už kvôli procedúre, alebo strave. Klient veštiarne bol poriadne vystrašený a absolútne vôbec nevedel rozlíšiť, čo je reálne a čo nie. To znamená, že aj dni čakania boli plné dojmov. A keď bývalý klient po rokoch spomínal na zážitky z veštiarne, považoval ich za najfantastickejšie v živote.

Zo známych a významných klientov veštiarne by som spomenul slávneho básnika a filozofa Homéra. Existujú seriózne indície pre toto tvrdenie.
Ďalej by som spomenul tri veštiarne lebadeiskú, epidavrskú a orópsku, ktoré mali ojedinelú a pre mňa ako hypnotizéra fascinujúcu techniku veštenia. Boli to takzvané snové veštiarne. To znamená, že klient sa dozvedel, či už odpoveď na konkrétnu otázku, alebo svoju budúcnosť vo vešteckom sne. Aj tu sa uplatňovali hororové aspekty.
Pred samotnou vešteckou procedúrou – inkubačným spánkom, sa musel klient snovej veštiarne podrobiť duchovne očistnej procedúre, čo boli rôzne kúpele a dôležitým aspektom bola aj očistná strava. Bola to strava s vylúčením mäsa, aj rybieho, cibule a cesnaku. Teda bola to klasická vegetariánska strava. Hlavne zelenina, ovocie a striedmo. Piť smeli iba vodu z posvätného prameňa a samozrejme žiaden alkohol.
Teraz by som rád vysvetlil, čo sa rozumie pod pojmom inkubačný spánok. Bol to stav hlbokej zmeny vedomia, navodený cestou verbálne – neverbálnej kolektívnej hypnózy. Samotná veštecká procedúra bola na báze progresnej hypnózy. Klient si v podstate odpovede na svoje otázky a problémy vysníval, niekedy aj v symbolickej forme. No samozrejme snové veštiarne poskytovali, podobne ako ostatné, aj písané veršované odpovede.
Ešte vám približne opíšem samotnú procedúru. Takže opäť to bol poriadny horor. V obrovskej hale, určenej na tento účel, ležalo vedľa seba možno veľa klientov veštiarne. Všetci boli zakrytí bielou plachtou. Tak trochu mi to pripadá ako holotropné dýchanie. Neviem, či sa používali aj techniky manipulujúce dýchanie a živá hudba. No ja si myslím, že áno. Keď sa začal niekto v extáze metať, rozšírila sa extáza identifikáciou aj k ďalším klientom veštiarne. Kňaz, zvolený na tento účel, pribehol ku klientom v extáze a vypytoval sa ich čo videli a zažili a všetko dôkladne zaznamenal.

Vzhľadom na dlhý časový interval procedúry prežívali klienti snových veštiarní celú škálu psychedelických transpersonálnych zážitkov, nevynímajúc aj minulé životy. Vzhľadom na spomenutú techniku veštenia nepotrebovali tieto veštiarne kňažky pýtie a veršované veštby robili na báze zápiskov zo samotnej procedúry.
Špecifickú formu veštenia používali aj v prestížnej veštiarni v Dódone. V klasickej dobe dódonskej veštiarne bol vedľa hlavného chrámu posvätný dub. Legenda hovorila, že v jeho korune sedáva boh Zeus a pre samotné veštenie bolo dôležité, že šum lístia znel veľmi podobne ľudskej reči. Že nešlo o podvrh si uvedomovali aj samotní klienti veštiarne, ktorí sami počuli hlasy, slová a celé vety, ktoré zdanlivo vytváral šum lístia daného stromu. Táto okolnosť zľudovela takým spôsobom, že radový občania si hovorili: "V Dódone rozpráva Zeus prostredníctvom posvätného dubu."

V neskoršej klasickej dobe veštiarni pribudla ďalšia veštecká procedúra, ktorú poznáme ako dódonské gongy. Slúžili na umocnenie aspektov špecifickej vešteckej procedúry uvedenej veštiarne tak, že doslova vyludzovali umelé – syntetické hlasy a kňazi veštiarne zapisovali svoje dojmy, ktoré podali ako odpovede klientom veštiarne väčšinou tiež vo vyumelkovanej veršovanej podobe.
To, že prestížne veštiarne zanechávali u návštevníkov hlboký umelecký zážitok, súviselo s tým, že súčasťou ich areálu bolo aj divadlo, kde si mohli krátiť čas klienti čakajúci v poradovníku na vešteckú procedúru.
Originálnu a veľmi sebavedomú formu veštenia mala Apolónova veštiareň v Klare. Kňaz veštiarne odpovedal na otázky, ktoré si klienti iba mysleli. Vypočul si iba počet a mená návštevníkov, potom vošiel do jaskyne, kde sa napil z posvätného prameňa. A ako uvádza Tacitus: "Hoc nevie nič o písaní a básnickom umení, dáva veršované odpovede na otázky, ktoré si návštevníci len myslia." Teda pravdepodobne išlo o obyčajného nevzdelaného človeka, s neobyčajným mediálnym nadaním. Kňazi veštiarne verili, že počas vešteckej extázy do neho vstupovali antickí bohovia. Aj keď veštbám sa budem venovať neskôr, chcem tu spomenúť jednu, ktorú si vypočul sebavedomý rímsky konzul, Germanikus, otec cisára Caligulu, v 18 roku n.l. v Klare.
Ako som už spomenul, nie vždy bývali veštby pozitívne. No v Germanikovom prípade bola veštba ako studená sprcha. Klarský veštec mu predpovedal, že mu zostáva iba jeden rok života. Germanikus si veštbu vyložil tak, že má zahynúť na bojisku a hoci určite nebol zbabelec, bojisku sa fatalisticky vyhýbal. Venoval sa ľahkým radovánkam bohatého a mocného človeka. Napríklad si spravil dovolenku v Egypte. No napriek jeho opatrnosti sa veštba aj tak vyplnila. Zomrel do roka na otravu. Otrávil ho jeho úhlavný nepriateľ – Piso.

Ďalej by som v prehľade veštiarní spomenul siwskú (Amónovu) veštiareň, ktorá bola zaujímavá tým, že sa nachádzala mimo priameho vplyvu antického sveta. Ležala na africkom kontinente v dnešnom Egypte. Siwská veštiareň sa preslávila už v ranom veku veštiarní, v roku 450p.r.n.l, keď Miltiadov syn Kimón, uznávaný aténsky štátnik a vojvodca, obliehal so svojím loďstvom ostrov Cyprus. Jeho plány sa mu veľmi nedarili, tak poslal poslov do siwskej veštiarne po radu. Lenže siwská veštiareň s nimi odmietla jednať a podala im takúto veštbu: "Kimón už odišiel k Amónovi." Zmysel tejto veštby poslovia pochopili, keď sa vrátili späť k svojmu pánovi. Kimón totiž medzičasom náhle zomrel. Údajne práve v deň, keď boli jeho poslovia v siwskej veštiarni.
Ďalšou klasickou veštiarňou bola Didyma. Vyznačovala sa zložitými obradmi pri veštení, ktorých súčasťou boli rituálne kúpele, trojdňový pôst a meditácia.
Na koniec by som spomenul zlatú perlu všetkých veštiarní, najslávnejšiu veštiareň v Delfách. Podľa môjho názoru, bolo klasické obdobie antického Grécka z umeleckého hľadiska najinšpirujúcejšie v dejinách. Aj renesanciu môžeme chápať v tomto kontexte. Samotný areál veštiarne bol unikátne a prekrásne miesto.
Ako už bolo spomenuté, v zlatom veku delfskej veštiarne bol taký nával návštevníkov, že menej významných odbavovali lósom, čo už v tej dobe podrobili niektoré autority irónii a kritike (napr. Cicero), ktorí mali inak samotnú veštiareň v hlbokej úcte. Aj pri samotnom serióznom veštení používali v Delfách viac metód. Najznámejšia z nich bola, keď pýtia upadla do tranzu, sedela na trojnožke a vdychovala, pravdepodobne zo zemského zlomu, toxické výpary, ktoré u nej vyvolávali hlbokú zmenu vedomia – tranz.
Pred samotnou vešteckou procedúrou sa pýtia rituálne vykúpala v posvätnom prameni. Kňazi veštiarne všetko dôležité zapisovali a niekedy do deja aktívne zasahovali tým, že kládli pýtii v tranze rôzne otázky, tak ako to poznáme v modernej hypnóze a uchádzač o veštbu dostal odpoveď v brilantnej veršovanej podobe.
Zo samotných aktivít veštiarne profitovalo aj blízke okolie, najmä mestečko v jej blízkosti. Za pozoruhodnú pravidelnú aktivitu delfskej veštiarne považujem Pýtiine hry, ktoré boli v starom antickom svete oveľa populárnejšie ako známe Olympijské hry. Súťažilo sa zo začiatku iba v umení... Témou bola najkrajšia pieseň na počesť boha Apolóna a účastník sa sprevádzal hrou na citare. Súťažilo sa aj v hre na citare bez spevu, ako aj v hre na píšťalke. Takže Pýtiine hry boli veľmi krásnym umeleckým podujatím. Odohrávali sa v divadle, ktoré bolo súčasťou areálu veštiarne. Zo začiatku usporadúvali tieto hry každých 8 rokov, no neskôr to zmenili na každé 4 roky. Takisto sa zmenil aj program. Pribudli športové disciplíny podľa vzoru Olympijských hier, čo bolo podľa mňa na škodu veci. Neprekvapuje ma, že v 20. storočí obnovili Olympijské hry, kde nejde o intelekt, ale hlavne o fyzickú silu a na krásne Pýtiine hry si nikto ani nespomenul.
Aj samotný status delfskej veštiarne mal výnimočné postavenie v hierarchii antických mestských štátov. Dnes by sme použili termín, že Delfy mali neutrálny štatút s diplomatickou imunitou. Boli prípady, keď bol tento štatút porušený, ale to nie je témou môjho článku.
Aj keď mali antické veštiarne za klientov všetky významné osobnosti vtedajšieho sveta, predsa najvýznamnejšiu rolu zohrali veštby v živote najväčšieho vojvodcu v starovekých dejinách u Alexandra Macedónskeho.
Blízko pred narodením Alexandra mali obaja jeho rodičia, Olympias a Filip, zvláštne sny, ktoré veštec Lýk Aristandros vyložil tak, že Olympias je v druhom stave a porodí chlapca ohnivej povahy. Teraz sa zameriam na najznámejšie veštby spojené s Alexandrovým životom.

Večným rivalom gréckych mestských štátov bola Perzská ríša. Keď Alexander tiahol proti Peržanom, aby neponechal nič náhode zašiel sa poradiť do najslávnejšej delfskej veštiarne. Lenže keď tam neohlásený prišiel, vo veštiarni sa v ten deň neveštilo. Pýtal sa, či nemôže pýtia urobiť výnimku. Odpovedala mu, že termíny veštenia sú posvätné... na čo ju Alexander násilím odvliekol do veštiarne a vydesená pýtia zvolala: "Si nezdolný synu!" vtedy bol horkokrvný mladík Alexander s takouto odpoveďou veľmi spokojný a samotné formálne veštenie ho nezaujímalo. A ešte v ten deň opustil Delfy. Z archeologických výskumov vieme, že klienti vedeli za rady, ktoré mali niekedy cenu zlata, veľmi, veľmi štedro zaplatiť. Do chronológie významných veštieb zaradím aj známu veštbu o gordickom uzle.
V Diovom chráme bol drevený voz priviazaný velikánskym uzlom z pospletaného čerešňového lyka. Veštba hovorila, že kto rozviaže uzol, stane sa imperátorom známeho sveta a Ázie. Keď Alexander uvidel uzol na vlastné oči, vytasil meč a rozťal ho. V tej noci sa strhla prudká búrka s divokými bleskami, čo si Alexander po práve vyložil ako Diov súhlas pre budúceho svetovládcu. Z klasických dejín vieme, že Alexander počas života navštívil najmenej 5 známych veštiarní.
Mystérium veštiarní má ešte ďalší aspekt... Keď Alexander navštívil Amónovu veštiareň v Siwe, okrem toho, že mu kňazi potvrdili jeho božský pôvod a že boli sprisahanci proti jeho otcovi pomstení, boli mu udelené, podľa Alexandrových slov, závažné veštby, ktoré sa nikdy nedostali na verejnosť a Alexander si ich odniesol do hrobu.
Rovnako didymská veštiareň potvrdila Alexandrovi jeho božský pôvod a poslanie, ako aj úspechy v jeho dobyvačnom úsilí.
Pokiaľ si to významný klient prial, veštiareň sa správala veľmi diskrétne. Je veľký omyl, keď sa ľudia 21. storočia domnievajú, že veštiarne predpovedali bohatým klientom iba dobré veci. Často sa stalo, že veštiareň povedala veštbu, pri ktorej si klient oprávnene povedal, no to je mi teda pekná veštba!

Napríklad, keď mocipán Seleukos požiadal didymskú veštiareň sebavedome o radu, kňaz ho namiesto povzbudzujúcich slov varoval pred návratom do jeho vlasti, Macedónie... Dnes nevieme, či veštbu pod opojením svojich mocinárskych dobyvačných úspechov ignoroval, ale veštba sa vyplnila, keď prekročil Melespont, aby dobyl Tráciu a Macedóniu. Prišiel o život.
Pozoruhodnú mystiku má ďalšia veštba spojená s Alexandrom, keď bol na poľovačke pri vrchu Pagu. Keď oddychoval a pospával v tieni platanu, prisnil sa mu sen. Prišla k nemu bohyňa Nemesis a vyzvala ho, aby tam založil mesto a usídlil v ňom obyvateľov Smyrny. Keď sa Alexander rozhodol splniť výzvu bohyne, vyslali bezradní Smyrňania do Klaru poslov, aby im veštiareň poradila, čo majú robiť. V tých časoch bolo dobrým pravidlom, že veštiarne sa vyjadrovali vyumelkovaným básnickým štýlom. Odpoveď klarskej veštiarne znela: "Trikrát blažení budú, ba štyrikrát, mužovia takí, ktorí osídlia Pagos, tam za svätým melétskym prúdom." (Pausanias)
Takže veštiareň výstavbu nového mesta odsúhlasila a obyvatelia starej Smyrny sa dali dobrovoľne presídliť. Ako sa neskôr ukázalo, táto zmena bola k všeobecnému prospechu.
Ďalšou známu klasickú veštbu vyriekla delfská pýtia Liparanom. Schyľovalo sa k vojne medzi Liparanmi a oveľa silnejšími a vojensky zdatnejšími Etruskami. Liparania požiadali Delfy o radu a pýtia prorokovala jednoznačnú veštbu: "Bojujte proti Etruskom s čo najmenším počtom lodí." Aj keď Liparania nepochopili veštbu, vyrazili proti presile iba s piatimi loďami, ktoré predstavovali elitu ich možností. Keď to hrdí Etruskovia videli, chceli sa blysnúť v námorníckom umení (česť a hrdosť v tých časoch znamenali veľmi veľa), preto im v ústrety poslali tiež päť lodí, ktoré Liparania všetky potopili. Prekvapení Etruskovia poslali ďalších päť lodí, ktoré tiež po značnom úsilí Liparania potopili. Situácia sa zopakovala ešte dvakrát a kým sa Etruskovia spamätali, prišli o 20 lodí a tým Liparania zvíťazili vo vojne. Liparania z vďaky za múdru radu postavili v areály veštiarne 20 Apolónových sôch, za každú loď jednu.
Aj k Aténinej soche z areálu veštiarne, ktorú venovali Achájci, sa viaže podobný, sprvu nezrozumiteľný, výrok delfskej pýtie. Achájci neúspešne obliehali výborne strategicky opevnené mesto Fánu... Už keď chceli obliehanie vzdať, požiadali delfskú veštiareň o radu a pýtia prorokovala: "Vy, ktorí v Achájsku držíte sídla a v Pelopskom kraji prišli ste k pýtii o radu prosiť, ako dobyť mesto, dávajte teda pozor! Čo mesto vypije denne, koľkože vypije ľud, čo osadu doposiaľ bráni. Tak bude Fána vaša, to mestečko s vežatou hradbou."

Frustrovaní Achájci už chceli ukončiť obliehanie mestečka, keď si ďalšej noci všimli ženu, ktorá preliezla múr, aby nečerpala hodne vody z prameňa za hradbami. Vtedy Achájci pochopili zmysel pýtiinho výroku. Ten prameň bol jediným zdrojom pitnej vody pre Fánu. Achájci ho obsadili, zasypali prameň a mestečko sa vzdalo.
Klasickú veštbu, plnú metafor a mystiky, vyriekla pýtia Bakchiovcom, ktorí tiež požiadali delfskú veštiareň o radu.
Delfská pýtia prorokovala: "Na skalách orol potomka počal, porodí leva; lev, ten mocný a po krvi lačný, pobije mnohých. Občania korintskí, sídliaci okolo Peirénskej studne, v okolí pyšného mesta, vy dobrí pozor si dajte!"
Bakchiovci boli vládnuci rod a Korinťania ich nenávideli, lebo vládli despoticky a kruto. Zmysel veštby sa začal vyjasňovať až po rokoch.
Všetko sa začalo chromou dcérou korintského kráľa, Labdou, z bakchiovského rodu. Keď sa konečne našiel muž, ktorý o Labdu prejavil záujem, bez váhania mu ju korintský kráľ dal, aj keď nebol z bakchiovského rodu. Ten muž sa volal Eetion. Eetion veľmi túžil maž potomstvo, preto sa sám vydal do Delf a požiadal veštiareň o radu. A pýtia začala prorokovať skôr, ako jej stihol položiť otázku.
"Eetion, nikto ťa teraz nectí, hoc úcty si hoden. Labda už počala, dopadne syn jej sťa drviaci balvan na hlavu vládcov; Korintu ujde sa to, čo mu patrí."
A ako predpovedala pýtia, Labda porodila syna, ktorý sa stal balvanom, ktorý mal dopadnúť na hlavy bakchiovských vládcov. A vyjasnila sa aj pôvodná veštba. Petra, znamená v gréčtine skala, balvanom bol Labdin a Eetiov syn. Keď pôvodná veštba predpovedala, že v Petre sa narodí Eetiovi (po grécky Aetos = orol) syn, ktorý sa stane kráľom (lev = kráľovský symbol).

Tak nastala situácia, keď korintskí bakchiovský vládcovia vedeli podľa veštby, že ich Labdin a Eetiov syn, ktorému dali meno Kypselos, pripraví o moc a možno aj horšie. Preto sa rozhodli, že dieťa skántria. No zhodou okolností sa im plán nepodarilo vyplniť. Keď Kypselos vládol 30 rokov, čo bolo v tej dobe dosť, vládol despoticky a kruto, ale aj finančne veľmi múdro a šetrne. Aj on sám v živote navštívil delfskú veštiareň a veštba, ktorú dostal, znela priaznivo.
"Šťastný to muž, čo práve vstupuje do môjho domu, Kypselos Eetiov; buď vítaný Korintu vládca, lež iba on a synovia jeho, nie však vnuci."
V kontexte všetkých spomenutých udalostí bol korintský kráľ, Kypselos, obzvlášť vďačný delfskej veštiarni, preto sa jej aj štedro odmenil. Kypselos si vzal za ženu Krateiu a mal s ňou syna, Periandra a počas jeho vlády priviedol Korint na vrchol moci a prosperity. Periandros nemal potomkov, tak sa aj posledná veštba vyplnila. Takýchto prípadov chronológie veštieb bolo v antických dejinách viac, ale nezachovali sa nám v písanej podobe.
A teraz preskočím dve tisícročia, aby sme sa dostali do prítomnosti – 21.storočia. Chystám sa obnoviť v malom antický ortodoxný spôsob veštenia pre mojich najlepších klientov.
O moderných veštbách a proroctvách sa toho vie dosť, tak sa tomu nebudem venovať. Rovnako som vynechal dejiny rímskych veštieb.
Ja sám som zachránil veľký majetok môjmu vtedajšiemu lakomému zamestnávateľovi. Mal peniaze v IRB a ja som mu dodal informáciu, že tá banka je pred krachom a v poslednej chvíli si previedol peniaze do bezpečia. Išlo o cca 10 miliónov korún a nedal mi za tú informáciu ani korunu...
Nakoniec k téme o veštiarňach a veštení, vám napíšem múdru vetu, ktorá bola napísaná pred vchodom do Apolónovho chrámu v delfskej veštiarni.
"Poznaj sám seba."

Na záver, ja si myslím, že ani pýtia sama nepoznala presnú interpretáciu svojich veršovaných veštieb a veštci sami nevedeli dešifrovať svoj vlastný osud.
Ešte vám napíšem niektoré moje moderné veštby bez interpretácie.
1. Ty, človek, čo hľadíš do diaľky, buď na pozore, lebo len jeden medzi rovnými dá ti to, po čo si prišiel.
2. Keď boh noci hovorí a jablko červivé nájde, v ten deň je každé ovocie lepšie pre tvoj majetok peňažný.
3. Ten deň bol krásny ako pávie pero, len ten páv bol už dávno mŕtvy. Preto nehľadaj už stratené sny.
4. Keď noc mesačná vedomie zmámi ako medovina, na to pozor si daj. Len múdry muž z nej osoh má.

Ak máte záujem o naše služby, kontaktujte nás.


Love&peace
 
Daniel Gershom


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza