Hypnóza

 Kontakt

Atlantída - spomienka na Atlantídu

Venované pamiatke Heinricha Schliemanna.

Keď sa chceme zamyslieť nad tým, že kde bola Atlantída a či vôbec bola, je dobré si spomenúť na to, že ako a za akých okolností bola objavená Trója.

Celý Schliemannov život je jeden neuveriteľný, fantastický príbeh. Je to príbeh aj o tom, ako sa stal z chudobného a po silovej stránke hendikepovaného chlapca jeden z najväčších boháčov a finančníkov svojej doby.

Väčšinu svojho obrovského majetku nadobudol ako ruský veľkoobchodník. Obchodoval so všetkým možným, o čo bol na trhu záujem, aj s veľkým šťastím. Začínal hlavne ako obchodník s indigom, ďalej dodával vojenský materiál do vtedy aktuálnej ruskej vojny. Tak ako bol jedným z najväčších finančníkov svojej doby, bol aj veľký dobrodruh. Vybral sa za svojím bratom do Kalifornie v čase zlatej horúčky. Keď sa na mieste dozvedel, že jeho brat zahynul, otvoril si tam v tých dobrodružných a neistých časoch vlastnú malú banku! Stal sa aj priateľom vtedy aktuálneho amerického prezidenta Fillmora. Ja považujem za najneuveriteľnejšie na Schliemannovej osobnosti to, koľko jazykov ovládal – bolo to asi 15. V súčasnosti neexistuje na svete vzdelaný človek, s ktorým by sa Schliemann vtedy nedohovoril. Bola to veľká senzácia medzi drsnými zlatokopmi, keď sa rozniesla správa až po Klondaik, že je v Kalifornii bankár, ktorý rozpráva najrôznejšími jazykmi. Zaujímavé je aj to, že Schliemannovu banku nikdy nevykradli. Ak keď o krízové situácie nebola núdza. Schliemann ako dobrodruh precestoval veľký kus sveta, čo bolo v tej dobe nevídané. Ameriku, veľakrát celé Stredozemné more, Rusko, svätú zem, dokonca bol aj v Číne a Japonsku, kde ako jeden z mála Európanov videl Japonského cisára, čo bolo aj nebezpečné, pretože Japonci vtedy považovali Európanov (možno aj právom) za barbarov. Za jeho najodvážnejší cestovateľský počin môžeme považovať jeho cestu do Mekky, kam išiel v dokonalom prestrojení za Araba, a keďže dokonale ovládal arabský jazyk, nebol odhalený. Podvod v tom v podstate nebol, pretože Schliemann mal arabskú kultúru v hlbokej úcte. Lenže Schliemannov život mal hlavne iný rozmer. Miloval a zbožňoval starú grécku kultúru a povedali by sme, že bol snílek. Lenže... Už ako malý chlapec čítal Homéra, hlavne Ilias a Odyseu. Túto knihu čítal v živote veľakrát a bola pre neho zdrojom veľkej inšpirácie. (Keď si chcete prečítať Schliemannov životopis, určite si predtým prečítajte Ilias.) Ja si myslím, že bral Homéra takmer doslovne. Áno, je známe, že ako malý chlapec vyhlásil, že objaví Tróju. Mal svoj sen, svoju víziu. Preto si na vrchole svojej podnikateľskej prosperity vymenil svoje aktíva za financie a vydal sa realizovať svoj sen. Bola to veľká senzácia v tej dobe v Rusku, že sa v dobe svojej najlepšej prosperity vzdal svojej pozície na trhu. Učenci a vedci tých čias si zo Schliemanna robili posmech, všade zdôrazňovali, že je amatér, aj keď si vzdelanie doplnil a doštudoval. Problém bol o to zložitejší, že vzdelanci tých čias považovali Tróju za Homérov absolútny výmysel a Ilias pre nich mala iba literárnu umeleckú hodnotu. Dokonca spochybňovali aj to, či skutočne existoval samotný Homér, a jeho dielo sa snažili pripísať niekomu inému.

Všetci vieme, že Schliemann Tróju nakoniec skutočne objavil. Bolo to veľmi zvláštne, keď si predstavíme Schliemanna, ako sa potuluje po Malej Ázii, dnešnom Turecku, s Homérovou knihou v ruke, dokonca pamätníci si spomínajú na to, ako mával pri sebe teplomer, aby mohol zmerať teplotu vody v miestnom prameni. (Homér spomínal pri Tróji horúci prameň.)

Začiatok vykopávok... Bola to znovu taká zvláštna situácia. Schliemann si najal miestnych robotníkov, aby začali kopať na miestach, ktoré im ukázal. Aj miestni ho považovali za blázna, ale keď im za prácu dobre platil, boli spokojní. Počase sa ukázalo, že Schliemann skutočne objavil veľké starogrécke mesto. Jeho archeologický úspech bol jednoznačný a bol presvedčený o tom, že objavil Tróju. Vedátori tých čias sa zmohli iba na vyhlásenia, že to určite nie je Trója. V starých časoch bolo snom každého archeológa nájsť poklad, a tým skôr zlatý poklad. Nakoniec, títo skôr dobrodruhovia si sami hovorili hľadači pokladov. Schliemann je zase výnimka, pretože on počas svojho života našiel veľké zlaté poklady dva! Jeden v Tróji a druhý v Mykénach. V oboch prípadoch tieto poklady našiel za zvláštnych okolností, za ktorých nedošlo k ich odcudzeniu. A tak sa stal „amatér“ Schliemann jedným z najväčších archeológov v histórii ľudstva. Poklady, ktoré našiel, sú porovnávané s nálezmi v Tutanchamónovej hrobke. Majú nevyčísliteľnú hodnotu. Celý Schliemannov príbeh je taký neuveriteľný, že vysvetliť si ho môžeme iba jeho jedinečnou karmou. Tá jehohlboká viera, že existovala Trója... V akademickej obci ho považovali za blázna, išiel sám proti všetkým. Nech žije jeho pamiatka!

Verím tomu, že Schliemannovu osobnosť najlepšie pochopíme cez jeho jedinečnú karmu a jeho minulé životy (Kým bol?) Mimochodom on sám sa rád bavil na túto tému. A rád sa bavil aj o Atlantíde, ale čo si o Atlantíde myslel, alebo kde bola, to sa nám po ňom žiaľ nezachovalo v písomnej podobe. Za jediný seriózny zdroj o Atlantíde, o tom, kde bola a ako vyzerala, ja považujem Platóna. Možno aj preto, že jedna u Platónových cností bola pravdovravnosť. Samotné Platónovo dielo je veľmi obsiahle a do dejín filozofie vošlo pod názvom Dialógy. Sú to skutočne dialógy medzi Sokratom a ďalšími gréckymi filozofmi a významnými slobodnými občanmi. (Mám vo svojej knižnici kompletného Platóna. D. G.) O Atlantíde nám nerozpráva Sokrates, ale iný filozof, s menom Kritias. Spomína, že Atlantída existovala pred 9000 rokmi (tento údaj je určite relatívny) v prehistorickej dobe, uvádza. Zo začiatku ešte neboli ani lode, ani (more)plavba.

Mytológia hovorila to, že na začiatku vekov si Bohovia rozdelili svet, pričom Poseidonovi pripadla losom práve Atlantída. Samotný názov bol odvodený od Poseidonovho syna Atlas-a. (pozn. Platón vo svojom diele viackrát spomína Homéra.)

Teda sám Platón píše, že existovala v prehistorických dobách. Keďže celý známy svet pre starých Grékov sa na západe začínal niekde pri Kartágu (dnešné Tunisko), cez Rím (dnešné Taliansko), samozrejme Grécko, a svet sa končil v Malej Ázii a Egypte.

Pokiaľ chceme presnejšie lokalizovať Atlantídu, tak to musíme urobiť niekde v tejto lokalite. Aj preto, že podľa Platóna viedli Atlantíďania s Aténčanmi vojnu. Ako vojna prebiehala, to Platón neuvádza. Mytológia nám hovorí to, že zo začiatku ideálny štát Atlantída, sa zmenil, keď sa jeho občania začali správať neadekvátne, či už morálne alebo duchovne a bohovia na nich zoslali krutý trest, napríklad v podobe živelných pohrom.

To znamená, že podľa dnešných meraní, nemôžu byť tieto bývalé mestské štáty ďaleko od seba.

Dôležitá poznámka: Keď sa hovorí v starom Grécku o štáte, skoro každé väčšie mesto malo tento štatút. Platón píše, že Atlantída bola jeden obrovský ostrov. Aj keď bol Platón ďaleko ďaleko múdrejší človek ako sú dnešní ľudia, predsa sú v niektorých jeho názoroch a myšlienkach neúmyselné nezrovnalosti. Napríklad v dobe, keď žil Platón, mali Gréci veľmi nepresné mapy, dokonca nepoužívali kompas a často sa pri plavbách po mori orientovali iba podľa pobrežia, slnka, hviezd. Prípadne podľa majákov, žiadané boli v tej dobe služby skúsených lodivodov. To píšem v súvislosti s tým, že Atlantída je uvádzaná ako jeden veľký, obrovský super ostrov. Domnievam sa, že je veľmi pravdepodobné, že Atlantída sa nachádzala v severo-strednej časti Malej Ázie (dnešné Turecko) a jej hlavné mesto bolo práve v lokalite stratených a znovuobjavených miest, ako bola Trója a Pergamon. Neprekvapuje ma, že im Atlantída (dnešné Turecko) pripadalo ako obrovský ostrov.

Na druhej strane, asi 100 km južne od dnešnej Ankary sa nachádza soľná púšť s veľkým jazerom so slanou vodou, čo sú pozostatky mora, ktoré tu v prehistorických časoch skutočne bolo. To znamená, že Atlantída mohla byť skutočne ostrov. Keďže viem, aký zložitý problém je geologické datovanie, nebudem tento argument ďalej používať.

Názov Atlantický oceán (od slova Atlantída) je rovnaký nezmysel ako Indiáni na americkom kontinente (od slova India).

Sám Schliemann, keď robil systematické vykopávky v Tróji, si uvedomil, že našiel nie jednu, ale až päť vrstiev rôznych miest pod sebou a samozrejme si kládol otázku, že ktorá vrstva bola práve Homérova Trója? Či tá najnižšia alebo dve vrstvy nad ňou. Zaujímavý, možno aj prehliadnutý Schliemannov objav v Tróji boli tzv. „sovie“ vázy, ktoré nemajú spoločné motívy s Krétou, preto sa uvažovalo, že Trójania sú skôr Feničania alebo Etruskovia, a kultúra Tróje je podobná skôr s kultúrou Kykladských ostrovov. Sovie vázy sú napodobnením atlantských nositeľov kultúry. Keď som si veľmi dôsledne preštudoval mapu starého gréckeho sveta, dospel som k záveru, že hlavné mesto Atlantídy bolo v prehistorických dobách buď priamo v Tróji, alebo v tej lokalite, kde boli stratené mestá Trója a Pergamon. Ďalšie blízke mestá Kyzikos, Parion, Lampsakos, Abýdos, Sigeion, Mytiléna. Je tam ešte jedno mesto Atanoros. Je to veľmi zaujímavé, pretože v starej gréčtine je Atanoros vlastne Atanída, a keď si spomenieme na to, že aj starí Egypťania hltali spoluhlásky, akými boli napríklad „l“, môžeme sa dopracovať až k Atlantíde. K tejto lokalite.

Platón v Kritiasovom dialógu ďalej uvádza, že ľudia v Atlantíde prekopali obrovský prieliv. Na mape som ho našiel ľahko, sú to (asi) Dardanely.

Aj konzervatívni vedci našej doby si presvedčení o tom, že Dardanely sú umelo vytvorený prieliv. Platón ďalej spomína kúpele, tých sa našlo v tejto lokalite viac, dokonca sa niektoré v dnešnej modernej dobe obnovili. Platón ďalej uvádza, že Atlantíďania mali vládu nad obyvateľmi časti Stredozemného mora až po Egypt a Tyrrmeniu.

Platón nám ďalej opisuje Poseidonovu svätyňu v Atlantíde, zaujímavé je aj to, spomína, že Poseidon mal barbarské črty tváre. V južnej časti lokality, o ktorej ja hovorím, Smyrne, sa našla úžasná veľká helenistická Poseidonova socha (v roku 1946) aj svätyňa. Začiatkom zlatej éry starého Grécka malo skoro každé väčšie mesto svoju akropolu zasvätenú hlavne najuctievanejším božstvám. Možno Poseidonova Atlantická svätyňa ešte len čaká na svoje objavenie. V niektorých starogréckych svätyňách, ktoré boli objavené, nie je jednoznačné, komu boli zasvätené. Podľa legendy boli Atlantíďania prvými nositeľmu kultúry a civilizácie na svete, podobne ako Arijci a oveľa neskôr Sumeri.

Tešili sa zo života, zo slnka, z darov, prírody, úprimne sa usmievali. Štát Atlantída nemal represívne orgány, pretože by ich nemal voči komu použiť. Jej obyvatelia veľa meditovali, a vládla im krásna a spravodlivá kráľovná. Je možné, že Atlantíďania a Arijci (neskôr Sumeri) mali spoločnú pravlasť niekde na východ od Kaspického mora. Určite je otázne aj to, ako nazývali Atlantídu jej samotní občania. To je celosvetový problém nielen viacjazyčných krajín. Aj Bratislava je aj Pressburg a Pozsony. Nám sa to ľahko hodnotí, keď žijeme v komunikačnej dobe, ktorá vtedy nebola!

Môj príspevok určite neberte ako nejakú novú jednoznačnú záležitosť, je to len taký môj voľný pohľad na vec.

Love&peace
 
Daniel Gershom


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza