Hypnóza

 Kontakt

Eutanázia - úvaha o Eutanázii

(alebo právo na dôstojný odchod)

Je to pravdepodobne asi najkontroverznejšia téma na diskusiu. Ja chápem eutanáziu ako možnosť človeka slobodne sa rozhodnúť, pod ťarchou veľmi ťažkej až neznesiteľnej životnej situácie, o svojom osude. Niektorí starí ľudia sa dostanú do neznesiteľnej situácie, keď sú sebe aj svojim blízkym strašne na obtiaž a prežívajú iba strašné utrpenie. Uznávam, že medicína mierne napreduje a farmaceutické firmy vyvíjajú nové lieky, ale stále sú ľudia, ktorým medicína nedokáže účinne pomôcť a už vôbec nie ich trvale vyliečiť. Dokáže iba predlžovať ich utrpenie. V praxi to niekedy znamená, že sa utrpenie človeka namiesto pár dní predĺži o niekoľko mesiacov alebo oveľa oveľa dlhšie. Podľa mňa by mal mať človek právo, ktoré by som nazval právo rozhodnúť o svojej osobe, ktoré by malo byť súčasťou všeobecných ľudských práv. Pritom, keď by sa na toto právo odvolal nejaký paliatívne chorý človek, malo by zasadnúť lekárske konzílium, bolo by dobré, aby bol súčasťou konzília aj advokát so znalosťou medicíny. Konzílium by malo zvážiť všetky vyšetrenia a argumenty, a vyjadriť sa, či je situácia dotyčného človeka skutočne neriešiteľná. A ak áno, tak by mal mať právo dotyčný milosrdne odísť. Organizácie, ktoré sú kategoricky proti eutanázii argumentujú, že človek by mal žiť až po prirodzenú smrť, v kontexte, že tým tlmočia aj názor, aký má v tejto oblasti Boh. Ja si nemyslím, že si Boh praje, aby človek zbytočne a samoúčelne trpel. Organizácie bojujúce proti eutanázii podľa mňa určite netlmočia názor Boha, a na druhej strane si myslím, že aj Boh dokáže po veľmi dlhom období (po tisícročiach) zmeniť názor.

Najčastejšie sa stretávame s diskusiou o eutanázii v prípadoch ľudí, ktorí sú na prístrojoch, presnejšie povedané, tie prístroje za nich doslova žijú. V niektorých prípadoch ide dokonca až o roky. Pritom sú prípady, keď mozog týchto ľudí nevykazuje prakticky nijakú činnosť. To by ma zaujímalo, čo je na tom prirodzené, keď za niekoho opakujem prístroje doslova žijú! Potom je tu celá kategória ľudí, ktorí sú v nedôstojnej situácii a doslova živoria. Nedokážu zadržať moč, stolicu, majú preležaniny, nefunguje im pamäť, nedokážu normálne komunikovať, lieky z nich robia doslova narkomanov. Ja sa pozerám na problém eutanázie z právneho hľadiska, aby mal človek v neriešiteľnej situácii možnosť voľby. Určite by sa to netýkalo každého, kto o to požiada. Z duchovného hľadiska mám samozrejme subjektívny názor človeka veriaceho na reinkarnáciu. Pretože príde nové, dúfajme zdravé a pekné telo a teda v prírode je to dobre vyriešené.

A čo sa týka samotného počatia, nie je dôležité, akou cestou bol jedinec počatý (in vitro), ale dôležité je to, či je zdravý s dobrou perspektívou.

Už dnes je možné urobiť dôslednú analýzu genómu embrya a vylúčiť geneticky (dedične) zaťažené embryá a uprednostniť tie zdravé, ktoré sa potom môžu implantovať do maternice. Dnes sú známe aj prípady žien, ktoré sa dali umelo oplodniť geneticky dokonalým oplodneným vajíčkom, pričom svojich potomkov vychovávajú a chcú vychovávať samy. V takomto prípade sa väčšinou doslova tešia z úžasných potomkov, ktorí v škole napríklad vynikajú v matematike, ktorá ich matke v škole vôbec nešla. Pozn. V prírode je normálne, keď matka sama vychováva potomkov. Takže voči tomu nemám výhrady.

Zaujímavá je aj otázka, či trpiaci, alebo skôr jeho duša po smrti v nejakej forme pociťuje bolesť. Ja si myslím, že oveľa menej, alebo skoro vôbec.

Love&peace
 
Daniel Gershom

 


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza