Hypnóza

 Kontakt

Kritika klasickej psychológie

Rozpor medzi odpozorovanými psychologickými javmi najmä z oblasti hypnózy a klasickou psychológiou som si uvedomil, už v dobe, keď som s hypnózou začínal. Uvediem príklad: posthypnotická sugescia...

Hypnotizovaný subjekt reaguje na posthypnotický príkaz ako naprogramovaný a svoje konanie si rôznym spôsobom racionalizuje, pričom svojej interpretácii verí. Aj preto sa posthypnotická sugescia považuje za dôkaz existencie nevedomia.

Svoju kritiku začnem, podľa mňa kontraverzným smerom klasickej psychológie, Freudovskou psychoanalýzou a z nej vychádzajúcich smerov. Možno aj preto, že doktor Freud začínal s hypnózou (treba poznamenať, že Freud ovládal hypnózu veľmi povrchne a neprofesionálne) sa nachádzajú vedľa ním chápaných komplexných štruktúr osobnosti Ego, Superego a Id aj vedomie, predvedomie a nevedomie (pozn. nevedomie v súčasnosti chápeme v úplne inom kontexte ako Freud). Všetky tieto pojmy ležia podľa mňa nesystemizovane vedľa seba. A ja sa pýtam, čo robilo Ego, Superego a Id počas realizovania posthypnotickej sugescie? Na to Freudovský psychoanalytik nedokáže objektívne odpovedať, ale odpoveď existuje. Vedomie Ja (zámerne nepoužívam zdiskreditovaný pojem Ego) je podmnožinou nevedomia a nevedomie neexistuje len po posthypnotickej sugescii, ale máme ho od narodenia a mali sme ho aj v minulých životoch. To znamená, že pri narodení nie je nevedomie nepopísaná tabuľka a treba tiež zohľadniť aj genetické faktory. Ťažiskom psychologického vývinu osobnosti dieťaťa je podľa psychoanalýzy pregenitálna infantilná sexualita a Oidipovský resp. Elektrin komplex. Napríklad pri sacom reflexe nie je podľa mňa motivácia iba v slasti, ale ide o mechanizmus – prirodzenú reakciu s motiváciou prežitia, ktorá sa vyskytuje u všetkých cicavcov. Podobne pri učení sa zadržať stolicu ide skôr o nevyhnutnú civilizačnú potrebu budúceho plne integrovaného jedinca. Rovnako celkom nesúhlasím so špekulatívnym preceňovaním Oidipovského, alebo Elektrinho komplexu, pretože u mnohých detí sa tento komplex vôbec neprejavil.

Za veľmi nešťastný psychologický smer považujem súčasnú neopsychoanalýzu, takzvanú ego-psychológiu, ktorá si spravila z Freudových úvah až sektárske dogmy a ktorá dlhodobým spôsobom „analyzuje“ pregenitálnú sexualitu. S tým, že sa zároveň v tejto sugestívnej situácii počas terapie analyzuje sexuálne zneužívanie dieťaťa zo strany rodinných príslušníkov. A kvôli tomu dochádza u klienta k chybnej deinterpretácii minulosti.

Tým v žiadnom prípade nechcem povedať, že neexistuje sexuálne zneužívanie detí, ktoré jednoznačne odsudzujem, ale určite tento fenomén neexistuje celoplošne, ako sa k tomu stavia ego-psychológia.
 
Freud vyvodzuje predpoklad, že neurotizácia osobnosti výchadza z chybnej fixácie v psychosexuálnom vývoji. Tento postoj už dnes psychiatria jednoznačne odmieta.

Cieľom psychoanalýzy je analýza neuvedomovaných psychologických obsahov Freudovského nevedomia technikou voľných asociácií. O nekompetentnosti tohto smeru hovorí fakt, že „liečba psychoanalýzou“ trvá niekedy až 3 roky! Uvádza sa pol roka až tri roky a predpokladá sa jedna hodina až šesťkrát do týždňa. Keď porovnám psychoanalýzu s hypnózou, celá hypnoterapia predstavuje pri neurózach niekedy aj menej ako šesť hypnóz po 45 minút. Za dobu (2 až 3 roky) spracujú osobnostné mechanizmy a obranné mechanizmy problém samy. To znamená, že liečba psychoanalýzou je v podstate placebo efekt a samotný úspech terapie je aj tak založený na sugescii. Aj keď bol doktor Freud múdry človek, je veľmi hlúpe si robiť z jeho úvah neotrasiteľné dogmy.

Rovnako neseriózny a sexistický je Freudov výklad snov. Mohol by som pokračovať Freudovým chybným delením neuróz a ich vznikom, aj mnohé termíny dnes chápeme inak. Freuda musíme z psychologického hľadiska chápať v kontexte doby, v ktorej žil. Spoločnosť bola extrémne prudérna, téma sex bola tabu... Je známy prípad Freudovej pacientky, u ktorej Freud po dlhodobej terapii analyzoval komplexy menejcennosti, súvisiace s jej fyziologickým hendikepom. Freud jej svojou analýzou nijak nepomohol. Ja by som navrhoval kauzálnu liečbu rutinnú plastickú operáciu v kombinácii s hypnózou. Verím tomu, že dotyčná pacientka by po plastickej operácii a hypnóze zo dňa na deň doslova rozkvitla, namiesto troch rokov nekonečnej psychoanalýzy. Na Freudovu obranu, by som použil jeho myšlienku, že príčinu psychologickej patológie treba hľadať v minulosti. Môžem s tým súhlasiť, ale treba zohľadniť aj minulé životy. Z. Freud urobil v živote v podstate veľkú vec v tom, pretože sa jednoznačne postavil k duševným chorobám v kontexte, že sa dajú liečiť...

Love&peace
 
Daniel Gershom

 


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza