Hypnóza

 Kontakt

Kritika modernej demokracie

Moja pocta skutočnej slobode.
 
V tomto článku sa pokúsim pozrieť na dejiny ľudskej spoločnosti z môjho subjektívneho pohľadu, s pohľadu regresného hypnoterapeuta. Ľudská spoločnosť sa vyvíjala pomerne kontinuálne. Z počiatku, boli rôzne formy vlády, prevládala monarchia v prevažne s absolutistickou formou vlády, mestské štáty, ďalej väčšie štátne útvary. Monarchia pretrvala v niektorých moderných západných štátoch v konštitučnej forme prakticky dodnes, pritom tieto štáty sa považujú za demokratické. Je to trošku smiešne, keď chodí po Británii kráľovná a veľmi sa čudujem britským voličom, že sú ochotný financovať jej starodávny a rozmarný aristokratický život a veľmi by ma zaujímalo, že či ona sama chodí voliť, keď sa pohybuje v podstate mimo britskej legislatívy. Pekný demokratický paradox.

O čom? je vlastne demokracia a načo nám je...? Samotná myšlienka je dobre myslená. Ľudia si vo všeľudovom hlasovaní majú vybrať svojich zastupiteľov - politikov, ktorí budú ďalej zastupovať ich práva a záujmy. Zastupitelia majú v predvolebnej kampani prezentovať svoj program, svoj prístup k riešeniu problémov. Samotný model vyzerá v poriadku, lákavo, ale v praxi to proste absolútne nefunguje. Predvolebná kampaň vôbec nie je o dobrej vôli a predkladaní riešení, ale o útokoch a stupídnej manipulácii, zdôrazňujem slovo manipulácia. Expertom na manipuláciu a stupídnosť sú hlavne Spojené štáty. Spojené štáty, ktoré si na dejinách svojej demokracie zakladajú. Spomína sa hlavne americká ústava, budem trošku ironický a spomeniem, že to bola ústava otrokárskeho štátu, v ktorom pretrvával rasizmus dlhé roky aj po zrušení otroctva. Otroctvo bolo legálne len v štátoch, ktoré sa až neskôr pripojili k USA. Počas konfliktu sever proti juhu sa 11 krajín únie USA odtrhlo, pridalo sa k južanským štátom a vytvorilo konfederáciu na čele s vlastným prezidentom. Ako spor o otroctvo skončil na najvyššom federálnom súde USA? Súd rozhodol, že otroctvo je v súlade s ústavou USA. Americké voľby sú v podstate tradične: demokrati, kontra republikáni. Je to trápne, res-publika (vec verejná) demo-kracia (vláda ľudu), však to si v teórii v podstate neodporuje. Americké voľby sú útokoch stupídnosti manipulácii do ktorých obe strany vo veľkom investujú a keď prídu aj s nejakým novým prvkom v programe, tak väčšinou ide o brilantnú manipuláciu platených manipulátorov, ktorým vôbec nezáleží na americkej demokracii, ale iba na ich štedrých ziskoch z kampane. Pritom či jedni, alebo druhí to nemá na americkú politiku vplyv, tá sa nemení, pretrváva stály stupídny stav. Samotný americký prezident je silne afektovaný, správa sa ako treťotriedna herečka a je dobrá tradícia, že každý americký prezident má nejakú tú svoju vojnu. V mene demokracie a ľudských práv. Najkrikľavejším paradoxom americkej demokracie je vezenie Guantanámo. Nebudem o tom písať, pretože to poznáte.

Ale spomeniem málo známu vec, ktorú by som považoval za memento americkej demokracie. Najslávnejší šachista v dejinách USA, Bobby Fischer, ktorý bol istý čas aj prvým šachovým veľmajstrom, teda kráľ všetkých šachistov (jediný krát v histórii Američan), pretože porazil Borisa Spaského na majstrovstvách sveta v šachu a ktorého majú všetci šachisti právom podnes vo veľkej úcte, dostal politický azyl na Islande, ako politicky prenasledovaná osoba!!!! Je to už minulosť, pretože Bobby na Islande zomrel.

Žiaľ stupídny model americkej demokracie sa rozširuje ďaleko po svete, za aktívneho prispenia americkej vlády a CIA. Za zmienku stojí bývalý Sovietsky zväz, ktorý bol svojho času protipólom americkému imperializmu, podotýkam vôbec nie pozitívnym. Americkí manipulátori sa aktívne, ako experti na manipuláciu zúčastnili opakovane predvolebnej kampane v dnešnej ruskej federácii. Ich hlavný záujem bol, aby sa americký model ďalej aplikoval v bývalom Sovietskom zväze. Samozrejme, že súčasný politický stav v Ruskej federácii považujeme za podstatne menšie zlo, ako bol ten nešťastný experiment s komunizmom a pán Putin je dobrý prezident.

Západná demokracia, ako pozitívny, progredujúci model spoločnosti proste nefunguje, ale predstavme si fiktívnu situáciu, že by demokracia fungovala podľa jej tradičného modelu. Politické strany by navrhli konštruktívne riešenia hlavne ekonomických problémov a ľudia by vo všeľudovom hlasovaní vybrali tie najlepšie, alebo aspoň optimálne riešenia. Skutočne??? Ekonomické prognózy a riešenia sú veľmi zložité matematické modely, spomeniem napríklad teóriu hier a myslím si, že bežný človek ich určite nedokáže pochopiť ani zhodnotiť. Teraz útočím na to, že každý človek má jeden hlas, teda profesor ekonómie má rovnocenný hlas ako nevzdelaný manuálny robotník. Čo? s tým...? Ďalší závažný problém je, že zvolený politik robí kroky bez ohľadu na svojich voličov, ktorí ho volili. Proste ukážete prstom na niekoho, kto ďalej za vás svojvoľne postupuje a rozhoduje.

Ale áno aj ja si myslím, že nič lepšie, ako demokraciu zatiaľ na svete nemáme. V demokracii sú menej hrozivé tajné služby, ktoré sú neznesiteľné hlavne v totalitných režimoch. To že všetky známe demokratické štáty majú tajnú službu je ďalší argument proti demokracii. Určite je veľmi chybné a povrchné si myslieť, že sú len dve možnosti. Buď socializmus, alebo kapitalizmus. V tomto kontexte určite za zmienku stojí Čínsky štát, ktorý je prakticky kombináciou socializmu a agresívneho kapitalizmu a veľmi pozoruhodná je jeho prosperita. Svojim spôsobom je to tretia cesta. V budúcnosti budú iné kompromisné riešenia a aj keď bude spoločnosť bez tradičných platidiel, to ešte neznamená, že to bude komunizmus. Ja by som pre spoločnosť v budúcnosti zaviedol termín pozitivizmus, ale tento termín chápem v novej interpretácii. Predstavujem si pod ním spoločenské zriadenie kompromisných, pozitívnych, alebo aj optimálnych riešení.

Keďže americká demokracia už príliš veľa krát úplne vyhorela, pozrime sa na jej iné modely. Určite zaujímavý je škandinávsky, fínsky model, ktorý kvôli vysokým daniam prestáva byť atraktívny pre kapitalistov. Tradične sa ako príkladný model demokracie uvádza Švajčiarsko. Môj názor je, že Švajčiarsko je silný argument proti demokracii, pretože Švajčiarsko prosperuje vďaka obrovským sumám peňazí ktoré v minulosti prepralo, tomu kto prišiel. Švajčiarsko pere peniaze ďalej, ale oveľa sofistikovanejším spôsobom, pretože sa sprísnila medzinárodná finančná legislatíva. Samozrejme to že sa každý dôležitý zákon vo Švajčiarsku schvaľuje referendom, samozrejme oceňujem a určite to hovorí aj o uvedomelosti radových občanov. Dá sa očakávať, že sa v procese referenda vo Švajčiarsku bude čoskoro v blízkej budúcnosti používať počítač, čím sa výrazne znížia náklady. Z môjho pohľadu je veľmi zaujímavý príklad štátu v ktorom dodnes vládne sultán, áno mám na mysli Brunej. Sultanát ako formu vlády by sme určite nepovažovali za demokratický štát, napriek tomu sa v Bruneji žije v porovnaní s tradičnými demokratickými krajinami ako v rozprávke. Pritom aj samotné ľudské práva sú v sultanáte na úrovni. A prečo? to tak je...? Pretože mu vládne múdry vládca, ktorý zostavil vládu z odborníkov a samozrejme hlavný faktor je ropa- teda peniaze. Vrátim sa k tejto téme v tomto článku ešte raz neskôr. Poučenie z toho je, čo všetci viete, že pre prosperitu štátu nie je dôležitá demokracia, ale dobre použité peniaze. Pre prosperitu štátu sú dôležitejší podnikatelia, ako samotná vláda.

Ďalším mementom proti tradičnej demokracii je dnešné Grécko. Grécko si musíme bližšie všimnúť, pretože to je krajina z ktorej termín demokracia pochádza a samozrejme uznávam, že to bolo dávno dobre myslené. Keď sa posunieme cez všetky storočia, ktoré sú dejinami demokracie do storočia 20. späť do Grécka, je to úsmevné a ironické. Gréci proste prestali chodiť k voľbám (nedávna minulosť), žiaľ aj tí vzdelanejší, išli sa radšej kúpať a vláda to vyriešila fakt demokraticky, schválila zákon o tom, že občania musia chodiť k voľbám povinne. Aká je sankcia, neviem. Takže demokracia v krajne, kde demokracia vznikla úplne skolabovala, žiaľ skolabovala tam aj ekonomika, čo v tomto prípade spolu priamo súvisí. Za pár dní budú v Grécku voľby 2012 a dá sa predpokladať, že ich vyhrajú samospasiteľní populisti. Grécko je extrémne zdĺžené a dobrá tradičná židovská rada kompetentným. Nepožičiavajte tomu, ktorý nič nevracia, pretože to potom nie je pôžička, ale dar do bezodnej studne. Dá sa použiť aj slovo krádež. A nečakajte od takýchto veriteľov, že vám budú vďační. Nebudú ani najmenej a doplatia na to iné slušnejšie veriteľské štáty. Keď si prečítate klasické dielo o demokracii od Aristotela, zistíte, že dnešná spoločnosť nemá s jeho krásnymi myšlienkami nič spoločné. Priznám sa že mňa ani Aristoteles so svojim modelom demokracie nijak neoslnil a treba povedať, že sám bral problematiku veľmi kriticky. Oveľa viac na mňa zapôsobili Platónove myšlienky o štáte, ale žiaľ aj tie mi v dnešnej dobe pripadajú byť už neaktuálne.

Samozrejme, že žiadne radikálne riešenie nenavrhujem. Na to aby spoločnosť dobre fungovala treba peniaze, teda chce to financie a veľmi schopných ľudí, najlepšie tých úplne najschopnejších, najlepších. V každom štáte sú 10 veľmi schopní ľudia, a keď nie sú, je tu jednoduché, kozmopolitné, účinné riešenie. Prečo? by nemohol byť napríklad na Slovensku minister financií profesor ekonómie z Harvardu, alebo úspešný bankár? Samozrejme, že takýchto ľudí treba aj primerane finančne motivovať. Teda plat takéhoto človeka by mal byť na Slovensku vyšší ako v jeho domácej krajine a verte mi, že by to bola veľmi dobrá investícia. Samozrejme bude dôležité, aby mal takýto človek priestor sa obklopiť ľuďmi, ktorým on sám dôveruje. Lobizmus a finančné skupiny to bude určite existovať vždy. Určite by sme takéhoto človeka nemali obmedzovať, mal by mať priestor pokračovať v niektorých svojich pôvodných aktivitách, pokiaľ by to nebolo na úkor jeho novej štátnej služby. Ako? takéhoto človeka vybrať? Chce to konkurz do ktorého by sa mohli prihlásiť len uznávané kapacity, ktoré by boli opakujem adekvátne finančne motivované a samozrejme ďalej to chce kompetentnú komisiu. Veľmi dôležitý faktor bude ochota takéhoto človeka pomôcť Slovensku. Nie je to jednoduché riešenie, ale funkčné a optimálne určite je. Samozrejme, že sú v štátnej správe posty na ktoré netreba mať také vysoké kritéria.

Môj osobný postoj k demokracii je, že nikdy som nebol voliť a ani nikdy nepôjdem. Paradoxne je to kompromisne najdemokratickejší prístup, pretože keď to zoberieme matematicky, svojim spôsobom volím naraz všetky strany, ktoré sa dostanú do parlamentu, teda môj hlas sa rozdelí podľa percent, ktoré jednotlivé strany získajú vo voľbách od radových voličov, každý má kúsok pravdy.

Na záver chcem napísať, že určite by som demokraciu nekritizoval, keby sa v demokracii mali ľudia dobre. Mám taký dojem, že sa majú zle tak chudobní ako aj bohatí a určite budem rád keď sa to zmení a ľudia sa v modernej spoločnosti budú mať skutočne dobre. Za Európsku úniu, ktorú čakajú ešte asi veľké problémy hovorím aj ja jedno symbolické áno a som rád, že Európu už nerozdeľujú hranice tak ako to bolo v blízkej minulosti.

Love&peace
 
Daniel Gershom


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza