Hypnóza

 Kontakt

Kvantová relativistická psychológia

Venované Stanislavovi Grofovi...

Za posledných 50 rokov veľmi pokročil výskum ľudskej psychiky a vedomia. Veľa faktorov a problémov celkom dobre chápeme, ale vo všeobecnosti sa situácia extrémne skomplikovala. Podobne, ako sa vo fyzike prešlo od newtonovskej fyziky k fyzike kvantovej a relativistickej, naše poznatky nám hovoria, že podobnú konverziu je nevyhnutné! urobiť aj v psychológii. Je problematické, ako túto modernú psychológiu presne pomenovať, aby sme sa v budúcnosti vyhli ďalšej zbytočnej zmene názvu. Mne sa zdá byť najadresnejšie nazvať novodobú modernú psychológiu psychológiou kvantovou [a relativistickou]. Vedomie má kvantové aspekty a celý organizmus (už makrosvet) relativistické. Ja sa zamerám v tomto článku hlavne na kvantové aspekty vedomia. Tie relativistické aspekty sú aktuálne hlavne pri hypnotickom cestovaní v čase, alebo do iných svetov [pozri moje stránky]. Termín kvantová psychológia obstojí aj v prípade, keď to niekto zoberie doslovne a dá si to do súvislosti a kvantovou fyzikou. Priama súvislosť medzi kvantovou fyzikou a ľudským vedomím je v tom, že mozog CNS vykazuje elektromagnetickú aktivitu, elektrinu na úrovni mikro a nano-voltov merateľnú na EEG. [EEG je zastaralý spôsob merania elektromagnetickej aktivity mozgu, poznáme aj modernejšie spôsoby]. Elektrina v mozgu sa skladá so subatomárnych častíc, ktoré sa ďalej skladajú s kvarkov. Pritom poznáme súvislosti medzi elektromagnetickými hladinami alfa, beta, theta, delta a ľudským vedomím. Beta je náš bežný uponáhľaný hektický život, alfa sú snové stavy, ktoré bývajú aj cez deň. Prevažne v hladine alfa je vedomie v hypnóze, keď klient prežíva rôzne snové fantazijne zážitky [alfa sú aj stavy umeleckej a vedeckej inšpirácie]. Najslabšiu elektromagnetickú aktivitu mozgu predstavujú hladiny theta a delta. V tomto prípade ide o hlbší a hlboký NREM spánok. A samozrejme aj mozog je hmotný a možno práve tu je spojovací článok medzi kvantovou a relativistickou oblasťou s pohľadu ľudského vedomia.

Dokonca v psychológii sedí slovo kvantový ešte lepšie, ako to poznáme v kvantovej fyzike. Môžeme tu hovoriť o kvantách vedomia, v tradičnej psychológii sa používal nie celkom kompatibilný termín engram. Kvantum vedomia je prehľadnejší a presnejší termín, pretože naše vedomie sa stále vyvíja a mení. Kvantá vedomia sa skladajú z myšlienok, ďalej môžeme hovoriť o globálnejších kvantách vnímanej reality, ktoré sa skladajú s kvánt vedomia. Teda realitu vnímame kvantovým spôsobom. Dobrým príkladom je pozeranie televízie. Program ktorý dávajú, pôsobí na každého diváka inak, rozdielnym spôsobom. Napríklad, keď dávajú dokumentárny film, povedzme o 2. svetovej vojne a spomenú, ukážu Hitlera tak vedomie a psychika divákov reaguje veľmi rozdielne. Či už sa to týka ľudí, ktorí si vďaka nemu vytrpeli, samozrejme inak zareaguje vedomie neonacistu a potom sú tu ľudia, ktorí sú prevažne neutrálny, to je najpočetnejšia skupina, ale aj v ich vedomí toto kvantum vedomia pôsobí. Dôležitým faktorom pri reakcii vedomia na takýto podnet je aj karma z minulých životov.

Hlavným objektom záujmu kvantovej psychológie je výskum ľudského vedomia.
[Uznávaný ruský fyzik Andrej Linde sa vyjadril, že veľmi dôležité pre vedu bude práve fyzikálne pochopenie ľudského vedomia, ale od toho sme ešte veľmi ďaleko]. Vedomie môžeme chápať ako medzičlánok medzi myšlienkou [myšlienkami] a hmotou. To znamená, že vedomie aj je (skôr je) aj nie je hmotné, niekedy sa správa ako kvantovo-mechanicky hmotné v inej súvislosti ako nehmotné. [čo sú klasické kvantovo-mechanicke javy] Pritom ľudské vedomie nechápem, ako substanciu, ktorá je lokalizovaná iba v mozgu a je produktom CNS. V tejto súvislosti je dobré použiť prirovnanie... Je to, ako keby ste hodili klietku do vody a tvrdili by ste, že voda je v tej klietke. No ona tam je, ale je aj všade naokolo. Podobne je to aj s ľudským vedomím, ktoré nieje uväznené v mozgu CNS, ale je aj súčasťou vyšších časopriestorových štruktúr. V podstate vo svojom vedomí máme celú škálu kvánt vedomia, ktoré vplývajú na naše konanie. Naše konanie je vďaka nim determinovatelné a je tu aj princíp neurčitosti, pretože napriek všetkým našim vedomostiam nevieme úplne presne čo dotyčný urobí. Povedzme, že sa reinkarnuje veľký šachový veľmajster a už ako malý chlapec hrá geniálne šach. Využíva tak kvantá vedomia [myšlienky a systémy] z minulého života. Niekedy sa na tieto kvantá vedomia vie telepaticky, alebo telegnózne naladiť aj iný dobrý šachista. Je to kombinácia systému a tel. javov. Samozrejme, že napríklad vo vedomí vedcov tiež pôsobia sprostredkované myšlienky kvantá vedomia ich veľkých predchodcov. Vo vedomí fyzikov pôsobia Einsteinove, Bohrove alebo Planckove myšlienky. To sa týka aj iných vedcov a vedných odborov. Samozrejme, že vo vedomí máme aj plno nepotrebných neúčelných kvánt vedomí. Je to také kvantové "smetie".

Pri samotnej reinkarnačnej regresnej hypnóze sa naše nevedomé motivácie [aktívne pôsobiace kvantá vedomia] pretransformujú do zmyslových vnemov a takýmto spôsobom sa zhmotnia. Pritom zdroj týchto informácii [kvánt vedomia] nie je lokalizovaný v štruktúrach mozgu, ale CNS funguje veľmi zjednodušene ako televízia, ktorá sa naladí na určitú frekvenciu, ktorú pretransformuje do zvukovej a obrazovej formy. Ale CNS sa na rozdiel od televízie (prítomnosť) dokáže naladiť v informačnom poli aj na dávnu minulosť [napríklad pri reinkarnačnej hypnóze] a subjektívnu budúcnosť. Pritom je veľmi zaujímavé ako samotný mozog funguje. Za sídlo dlhodobej pamäti sa považuje fylogeneticky najstaršia časť mozgu, malé teliesko hipokampus. Aj preto sú z psychologického hľadiska tieto fylogeneticky najstaršie štruktúry CNS pre naše vedomie najdôležitejšie a prostredníctvom nich sme naladený na našu individuálnu frekvenciu v informačnom poli. Samozrejme pamäť funguje na viacerých CNS úrovniach. Ďalej pozrite na nete. Diametrálny rozdiel medzi kvantovou psychológiu a psychológiami tradičnými je v tom, že kvantová psychológia jednoznačne popiera a spochybňuje slobodnú vôľu človeka. Vedomie ja, chápem ako podmnožinu nevedomia. Nieje tu ego [ako u Freuda], ktoré riadi celý organizmus a chce sa sebarealizovať, ale naopak, vedomie ja je vedľajším produktom nášho organizmu a nevedomia. Pričom my ľudia mame klamlivé zdanie slobodnej vôle.[Nechce sa mi konfrontovať psychoanalýzu (to sú rozprávky o egu a superegu) s kvantovou psychológiou].

Existencia nevedomia bola spoľahlivo dokázaná pomocou posthypnotických sugescii [príkazov]. Hypnotizovaný splní príkaz na ktorý bol naprogramovaný a jeho vedomie nemá prístup k príčine svojho konania a svoje konanie si rôznym spôsobom racionalizuje. [Vrátim sa k tomu neskôr]

Teda prejaví sa obranný mechanizmus racionalizácie. Veľmi dôležitou zložkou ľudského vedomia a psyché sú práve osobnostné mechanizmy. Osobnostné mechanizmy sú archetypálne aspekty a procesy ľudskej psychiky, ktoré sa vyskytujú u každého jedinca a nie sú prejavom jeho slobodnej vôle. Je ich celá škála a každé ľudské konanie a myslenie je čiastočne vysvetliteľné aj s tohto pohľadu. Psychiatri hovoria v tejto súvislosti o biologických aspektoch osobnosti. Veľmi dôležitou zložkou psychologického výskumu v budúcnosti, budú práve osobnostné mechanizmy a určite mnohé z nich ešte len budú definované. Bude nevyhnutné v budúcnosti urobiť v tejto oblasti poriadok. Také tradičné delenie osobnostných mechanizmov je na: globálne mechanizmy, mechanizmy osobnosti a obranné mechanizmy. Možno by sa dalo hovoriť aj o seba-presadzujúcich mechanizmoch. Taký nedefinovaný sebapresadzujúci mechanizmus je napríklad láska u mladých ľudí. Moja definícia lásky je taká shopenauerovská. Ide o mechanizmus zidealizovania si vyvoleného partnera a má to aj sexuálne súvislosti, pričom láska z dlhodobejšieho hľadiska podlieha katarzii. Aj žiarlivosť môžeme považovať za mechanizmus. Ďalej túžbu po sebarealizácii môžeme považovať za seba-presadzujúci mechanizmus. Je možné, že existuje aj deštruktívny seba-poškodzujúci mechanizmus. Pretože vieme definovať presné podmienky [hlboká depresia spolu s neriešiteľnou životnou situáciu] pri ktorých sa myšlienky na samovraždu dostavia spontánne. Novodobým globálne pôsobiacim psychologickým faktorom sú média: internet a televízia.

A k tomu nevedomiu... Nevedomie nemáme iba po hypnóze, po posthypnotickej sugescii, ale máme ho od narodenia a mali sme ho aj v minulých životoch. Dôležitou cestou k pochopeniu ľudského vedomia a psyche je dobrá teória osobnosti. [pozri personality model]

Ja som použil v teórii osobnosti [personality model] na všetky známe osobnostné mechanizmy aj tie nedefinované globálny termín kolektívne nevedomé automatizmy, ktorým som nadradil informačné pole. Kolektívne nevedomé automatizmy sú ďalej nadradené individuálnemu nevedomiu, ktorého dôležitou súčasťou je karma z minulých životov a na naše individuálne nevedomie vplýva aj subjektívna budúcnosť. Pre individuálne nevedomie a jeho ďalšie aspekty som použil termín individuálne nevedomé automatizmy. Za nimi pokračujú uvedomitelné a vedomé automatizmy, ktoré sú už prístupné vedomiu ja. Vedomie ja [zámerne nepoužívam zdiskreditovaný termín ego] vzniká podla mňa identifikáciou (mechanizmus) s činnosťou subjektívneho vedomia a organizmu a k tejto identifikácii dochádza pomocou aktuálnych informácii o osobnosti prístupných s pamäti. [Keď je pamäť blokovaná - vypnutá, vedomie "ja" je veľmi zredukované]. Je to v podstate seba identifikácia, pričom v psychóze sa môže tento mechanizmus rozpadnúť. To znamená, že naše ja existuje vďaka našej dlhodobej pamäti a opakujem, je to v podstate vedľajší produkt biologickej osobnosti a nevedomia. Naše vedomie ja býva subjektívne aj vo sne, keď je zredukované na to, čo o sebe aktuálne vieme a až po zobudení si uvedomíme skutočné súvislosti. Takže naše konanie v živote je paradoxne aj slobodné aj neslobodné zároveň aj vedomé a nevedomé zároveň. [čo sú klasické kvantové javy]

Samozrejme, že dobre sformulovaná psychológia musí byť schopná dostatočne pochopiť aj duševnú patológiu vrátane hraničných foriem dezintegrácie, ktorou sú psychózy. Pretože tradičná psychológia je až nekompatibilná s modernou psychiatriou. V modernej psychiatrii sa kladie dôraz na chémiu ľudského vedomia a psychiky. Najväčší dôraz sa kladie na neurotransmitery [je ich celá škála] ako sú serotonín, dopamín, noradrenalín. A psychiatri celkom dobre rozumejú týmto súvislostiam. Čím je vyššia dezintegrácia osobnosti smerom k psychózam, tým je vyšší predpoklad disharmónie chémie neurotransmiterov. Takmer každý duševný stav má chemické (hmotné) súvislosti. Určite sú dôležité aj genetické faktory. Tak ako som útočil na klasickú psychológiu naopak vyzdvihujem modernú psychiatriu, ktorá dokáže pomôcť aj ľuďom s vysokým stupňom dezintegrácie osobnosti, ktorým hovoríme psychózy. Psychiatrické lieky ich dokážu znovu integrovať. Veľmi vyzdvihujem najme atypické moderné neuroleptiká, ktoré dokážu pomôcť aj ľuďom u ktorých bola v minulosti pomoc nemysliteľná. Rovnako vyzdvihujem moderné antidepresíva. Ako pôsobia tieto lieky pozrite na nete. Spoľahlivým faktorom pri diagnostike psychóz sú halucinácie a bludy. Pri bludoch ide o chybne vnímanú realitu, dotyčný má realitu v chybnom systéme. Aj keď niekedy je sporné, že čo je vlastne blud, pretože keď niekto vníma realitu a problémy v inom kontexte systéme (proste inak) ešte neznamená, že nie je bližšie k pravde, pretože veľké objavy a zmeny vo vede nám priniesli práve ľudia, ktorí chápali problémy v úplne inom novom kontexte. Psychotická patológia má niekedy pre spoločnosť pozitívny až mystický efekt. Mnohí veľkí umelci a vedci boli takto hedikepovaní. Bolo ich skutočne veľa. Uvediem niektorých: F.Dostojevsky, F. Niecche, Vincent van Gogh možno aj C.G. Jung. A keby nemali duševnú poruchu, nezanechali by za sebou také úžasné mystické dielo a hodnoty.

Najväčší problém je v tom, že my ani nemáme presne definovanú konvenčnú štandardnú realitu, od ktorej by sme mohli odvodzovať normu, pretože realita okolo nás je subjektívna individuálna a každý máme svoju vlastnú realitu, ktorá je v určitých prvkoch rozdielna. Takým nepatologickým príkladom inak chápanej reality je matematik, ktorý každý matematický problém rieši inak, po svojom možno aj zložitejšie a preto sa mu niekedy podarí vyriešiť problémy, ktoré nevyriešil nikto pred ním. Medzi programátormi je najväčší záujem práve o takýchto ľudí. Ďalším argumentom podporujúcim môj subjektívny pohľad na realitu sú pozitívne a negatívne halucinácie [pozri moje stránky]. Pritom aj samotné pozitívne a negatívne halucinácie, ešte vôbec nie sú prejavom duševnej poruchy. [Pozitívne a negatívne halucinácie sú najlepším príkladom kvantových aspektov ľudského vedomia]. Halucinácie vieme navodiť aj zdravím jedincom v hlbokej hypnóze. Pozitívna a negatívna halucinácia je iba experimentom potvrdená hlboká hypnóza. [pozn. kolektívne vedomie vie spätne ovplyvniť realitu]. Spontánne halucinácie sú najspoľahlivejším ukazovateľom-faktorom psychotickej osobnosti.[Kvôli halucináciám má dotyčný pretvorenú realitu v bludnom systéme, niekedy je to evidentné-jednoznačné]. Dotyčný napríklad neobjektívne cíti plyn, alebo počuje zvuky, ako niekto kladivom udiera na koľajnicu... môžu sa materializovať kvantá vedomia z minulých životov a sú možné aj iné vysvetlenia. Alebo počuje a vidí niekoho, kto v jeho realite existuje. Potom sú prípady, keď my nezistíme, že niekto vníma realitu inak. Napríklad vidí v lese o 4 stromy viac. Uvediem aj príklad, ktorý som už uviedol inde. Malé dieťa vidí trávu a stromy na jar povedzme fialovo, povedia mu, že stromy sú zelené. Mladý človek ich ďalej vníma vidí fialové, ale farbu nazve zelenou. Tak sa za celý život nezistí, že to vníma úplne inak.

Ďalším dôležitým aspektom ľudského vedomia sú javy ako telepatia a telegnózia. Mňa z novodobých smerov psychológie najviac zaujala transpersonálna psychológia, ktorú sformuloval mystik našich čias Stanislav Grof. Transpersomálna psychológia je fascinujúca aj tým, že nefarmakologické halucinogénne psychedelické stavy zámerne navodzuje pri holotropnom dýchaní [sám som to 4-krát absolvoval] pritom ich využíva v oblasti psychoterapie. Ja si myslím, že holotropné dýchanie je najhodnotnejší zážitok hlavne pre zdravých ľudí a táto oblasť psychoterapie má aj duchovný rozmer. Transpersonálna psychológia vychádza z duchovne -meditatívnych a šamanských techník. Pri holotropnom dýchaní môže človek zažiť transpersonálne zážitky ako vedomie rastliny, alebo stromu, rôznych zvierat, môže byt tučniakom na Antarktíde a život vníma pohľadom tohto milého tvora, môže zažiť vedomie drahokamu, diamantu, alebo smaragdu, alebo vedomie oceánu či celej hviezdy, samozrejme budúcnosť a minulé životy. Človek sa potom úplne inými citlivejšími očami pozerá na prírodu, svet, ale aj na samého seba. Grofov nový prístup v psychoterapii je aj v tom, že niekedy môžeme spontánnu psychózu považovať skôr za psychospirituálnu krízu, pričom nám vyššie sily chcú touto cestou niečo povedať, posunúť nás duchovne ďalej a dosiahnuť napríklad to, aby sme boli ku svojim blízkym, k sebe a ku svetu lepší. Takže psychedelickým zážitkom necháme volný priebeh a ešte ich evokujeme, holotropným dýchaním, na miesto toho, aby sme ich v zárodku utlmili liekmi. Určite je najlepšia stredná cesta [pozn. sú psychózy, ktoré sa prejavia takmer iba raz v živote]. Pán Grof dal traspersonálne zážitky do systému, ktorý nazval základné perinatálne matrice. Grofova traspersonálna psychológia je aj transpersonálna aj personálna zároveň. [Čo je tiež klasický kvantový jav]. Pozn.: Holotropné dýchanie nie je vhodné pre každého.

A na záver, samozrejme dôležitou zložkou našej osobnosti a psyche sú sny [pozri sny spánok a snenie].

Love&peace
 
Daniel Gershom


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza