Hypnóza

 Kontakt

Memento o veľrybách

Venované kosatke Lune.

Smutná správa: Na pobreží Nového Zélandu spáchali hromadnú samovraždu najmajestátnejšie a veľmi mierumilovné tvory- veľryby. A stalo sa to už viac krát, niekedy aj v iných lokalitách. Otázka je, že prečo to urobili a išlo vôbec o samovraždu? Niektoré súvislosti poznáme a sú dosť hrozivé...

Samovraždy veľrýb sa opakujú najčastejšie po vojenských námorných cvičeniach , je tu jedna strašidelná súvislosť. Z fyziky je známe, že je veľký technický problém, komunikácia hlavne medzi ponorkami v slanej oceánskej vode, pretože elektromagnetické komunikačné vlnenie- žiarenie, alebo zvuk sa šíri v oceánskej slanej vode neporovnateľne pomalšie a ťažšie, ako vo vzduchu. Ale tento komunikačný problém bol už približne pred 50 rokmi vyriešený. Je tu zaujímavá súvislosť, pretože je to práve obdobie, keď začali byť evidované tieto javy: samovraždy veľrýb. (pozn. vtedy sa ešte nehovorilo o samovražde, boli na túto tému všelijaké akademické špekulácie).

Aby sme si objasnili situáciu... Kaď vyčíslime hladinu hluku, elektromagnetického smogu pri komunikácii ponoriek (za týmto účelom sú vo svetových oceánoch aj komunikačné telesá); keby sme rovnakú hladinu hluku demonštratívne spôsobili pri bežných podmienkach na pevnine na vzduchu (čo sa dá ľahko urobiť) išlo by o strašidelný nepredstaviteľný hluk. Skúste normálne fungovať, alebo sa napríklad vyspať, keď máte na doraz pustenú hi-fi súpravu. Pritom je to stále nižší hluk, ako ten čo musia non-stop počúvať veľryby a iné cicavce vo svetových oceánoch. A to je práve jadro problému, hlavná príčina, prečo páchajú samovraždu veľryby.

Treba ešte uviesť ďalšiu súvislosť... aj kvôli už spomenutému problému vodivosti zvuku vo vode majú veľryby vyvinuté veľmi jemné komunikačné ústrojenstvo. Za normálnych okolností dokázali veľryby v minulosti komunikovať na relatívne veľkú vzdialenosť. Teda je pochopiteľné, že život v strašidelnom hluku je pre nich neznesiteľný. Myslím si, že tieto tvory, pred tým ako im človek začal strpčovať život boli relatívne šťastné...

Je tu ešte jedna fyzikálna súvislosť. Na planéte zem je narušená homogenita jej magnetického poľa, ktoré súvisí s navigačnými schopnosťami niektorých živočíchov, najme sťahovavých vtákov.

Napíšem možno už otrepanú, ale stále pravdivú úvahu... Položme si otázku, že aký význam majú pre svet ponorky? Čo dobré môžeme od nich čakať? Ja si myslím, že ich význam po skončení studenej vojny je úplne iluzórny a náš svet by bol oveľa bezpečnejší bez ponoriek a ďalších zbraní hromadného ničenia. Z psychologického hľadiska vojenské štruktúry sa boja samy seba.

Keď číselne vyčíslime všetky financie, ktoré boli použité na zbrojenie, len počas 20. storočia a výsledok by sme vydelili súčasným počtom obyvateľov našej planéty , tak by sme zistili, že všetci ľudia by boli poriadne bohatí. Skutočne dozrel čas s týmto niečo urobiť. Najlepšie so zbrojením úplne skončiť s iniciatívy OSN. Skutočne, keby sme všetky financie, ktoré išli na zbrojenie využili konštruktívne, už dávno by bol na svete zlatý vek.

Ďalší ešte vážnejší (ľudský) problém pre veľryby je konzumácia veľrybieho mäsa. Boli pokusy zakázať lov veľrýb. Tento zákaz sa obchádzal takzvaným lovom zameraným na vedecké účely. Jaké vedecké účely!!! Čo je to za stupídny nezmysel? Keby to bolo na mne, ja by som celosvetovo postavil jedenie veľrybieho mäsa a lov mimo zákon.

SNiektorí vedci megalomansky snívajú o kolonizácii Marsu. Ja to chápem po svojom. Môj názor je, že z Marsu treba spraviť rozkvitnutú záhradu. Ale v prvom rade to treba spraviť s našou krásnou domácou planétou, planétou Zem.


Voľné pokračovanie...

Napriek tejto nepriateľskej situácii zo strany ľudí voči veľrybám, na svete sa stali a stávajú neuveriteľné príbehy, ktoré by boli ťažko stráviteľné aj v sci-fi románe. Chcem vám napísať o veľrybe, kosatke lune. Poste kosatka, ktorej dali dobrí ľudia meno luna sa ešte ako mláďatko odpojila od svojho rodného stáda a s nepochopiteľnou dôverou priplávala k ľuďom v blízkosti Kanadského New Foutlandu. Z biológie je známe, že kosatka je asi najnebezpečnejší oceánsky dravec. Takže toľko tuctová biológia. Už v prvé dni keď kosatka luna priplávala k ľuďom bolo evidentné, že na nej voči ľuďom nič dravé nie je a je hravá ako malé šteniatko. (Zistilo sa že je to samček, ale ja budem stále používať ženský rod kosatka.) Videl som zábery, ako sa s ňou deti hrali, dokonca som videl, že ako jedno dievčatko strčilo v podstate divej kocatke ruku medzi zuby a začalo ju ťahať za jazyk s konštatovaním, že jazyk je drsný. Aj kosatka luna to brala ako dobrú zábavu. Kosatka luna sa rýchlo stala miestnou atrakciou. Ľudia s ďaleka chodili na miesta jej výskytu, aby sa mohli s ňou pohrať a potešiť. Lenže úrady sa začali týmto prípadom zaoberať (verím, že s dobrým úmyslom) a došli k záveru, že takéto chovanie určite nie je typické pre dravú veľrybu kosatku. Kanadské úrady vydali preto nariadenie, ktorým zakázali ľuďom komunikovať a hrať sa s kosatkou lunou pod hrozbou vysokej pokuty. Snažili sa tým privodiť prirodzené inštinkty a plachosť jej druhu. No celé toto úsilie sa minulo účinku. Kosatka luna má proste vrodený dar lásky a skutočného priateľstva k ľuďom. Samozrejme, že sa snažili kompetentný biológovia vysvetliť tento nevšedný fenomén a treba povedať, že sa zmohli iba na stupídne teórie. Možno mali viac počúvať miestneho indiánskeho náčelníka, ktorého majú miestny (aj biely) vo veľkej úcte. On vysvetľoval tento fenomén obyčajným múdrym spôsobom- reinkarnáciou.

P.S.Pre mňa má jedna veľryba väčšiu cenu, ako všetky ponorky sveta, ktorých význam vôbec nechápem.

Love&peace
 
Daniel Gershom

 


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza