Hypnóza

 Kontakt

Pilotovaný let na Mars - riziká a metodika

Pre náročnejších čitateľov...

Ľudia (pozemská vedecká komunita) mali vždy tendenciu preceňovať svoje sily, možnosti a už veľa krát to dopadlo zle.

Keď si položíme otázku, že či? je možný v súčasnosti, alebo blízkej budúcnosti (do roku 2031) pilotovaný let na Mars s ľudskou posádkou, odpoveď znie, áno je to možné. Zdôrazňujem slovo možné...

Počas studenej vojny keď súperili hlavne USA a Sovietsky zväz v takzvanom dobývaní vesmíru [čo je strašne hlúpa a stupídna formulácia, aký vesmír?!?] ja by som to preformuloval na čiastočnú kolonizáciu obežnej dráhy zeme (satelity a občas pilotované lety), čo je diametrálny rozdiel.

Na západe ironizovali sovietske úspechy a pokroky v tejto oblasti. Zo začiatku sa na oboch stranách používali rakety na jedno použitie a havárii bolo skutočne štatisticky hodne. Niektoré z nich (najmä tie sovietske) ostali dodnes utajené. Takže ani nezačíname moc optimisticky... Za veľký pokrok- posun dopredu sa považovali v USA raketoplány. Aj Rusi mali (asi) jeden raketoplán (Buran), ktorý zostrojili vďaka svojim presným špionážnym informáciám. Raketoplány vyzerali futuristickejšie a s funkčného hľadiska, po odpojení prídavných palivových nádrží (na tekutý vodík) vykonali svoju misiu, vrátili sa späť na zem a pristávali v podstate ako klasické lietadlo. Po dôslednej technickej kontrole boli raketoplány používané opakovane. Lenže ich spoľahlivosť bola a je diskutabilná aj keď boli vybavené modernejšími počítačovými systémami. Došlo to tak ďaleko, že momentálne [2010] je moratórium na lety raketoplánov. Spomeňme si na chalenger, no vážne problémy mali aj ďalšie raketoplány. V súčasnosti je na obežnej dráhe zeme jedna orbitálna stanica ISS a jej zásobovanie a údržbu má na starosti hlavne Ruská federácia, ktorá stále používa tradičné rakety a kozmodrom Bajkonur. Momentálne sa stavia nový kozmodrom vo Vostočnom. Aj samotné náklady na lety sú u Rusov podstatne nižšie, čo je tiež argument. Najväčšou prednosťou ruských rakiet je ich relatívna spoľahlivosť, čo je najdôležitejší faktor. Z pohľadu roku 2010 (ktorý uplynie, ako voda v rieke) v súperení medzi veľmocami uspela dnešná Ruská federácia, aj preto si myslím, že pri budúcej konštrukcii rakety s ľudskou posádkou by mali mať ruskí inžinieri a projektanti dôležité slovo.

Teda predstavme si situáciu, že by sa vedecká komunita z akéhokoľvek dôvodu rozhodla cestu na Mars s ľudskou posádkou realizovať. Ono to proste niekedy príde. Pohovorme si o postupoch a krokoch, ktoré treba použiť. V prvom rade treba vybrať nie spoľahlivú, ideálnu ale doslova dokonalú-superlatívnu posádku. Pri najprísnejších kritériách sa s celej populácie kandidáti zredukujú len na par desiatok ľudí. Posádka by mala mať 4 členov. Teda treba vybrať (veľmi dôkladne) 16 ľudí zo 6miliard +x, aby boli aj náhradníci. Keď si dáme ešte podmienku, aby to boli povedzme Američania a Rusi, tak sa výber zúži skutočne na pár ľudí. Ruskí odborníci sú toho názoru, že na palube rakety by mala byť čiste mužská posádka a majú jednoznačnú pravdu!! Možno by bolo dobre, aby tí muži boli aj umelo sterilizovaní (to asi kompetentní neurobia). Môj názor je Američan, Francúz a dvaja Rusi. Pri zmiešanej mužsko -ženskej posádke hrozia obyčajné ľudské prízemné problémy ako žiarlivosť, možno po dlho trvajúcom lete aj nevraživosť a nenávisť, čo sú extrémne- extrémne negatívne faktory. Takže v tejto oblasti je západná pozitívna diskriminácia úplne z cesty. Ako vybrať správnych členov posádky? To je asi najdôležitejší krok. Určite nemožno vybrať nejakých adrenalínových bláznov, alebo ctižiadostivcov. V prvom rade by to mali byť extrémne, zdôrazňujem extrémne psychicky a fyzicky odolní ľudia a samozrejme maximálne disciplinovaní. Na úvod výcviku by bolo treba všetkých vybratých uchádzačov na trvalo izolovať od rodiny a priateľov čo je veľká psychická záťaž, to tiež kompetentní asi neurobia, tieto kontakty iba výrazne v rámci pravidiel obmedzia (ale radšej dajte na mňa!!). Treba navodiť situáciu aby ani nemali motiváciu sa kontaktovať s rodinou a bývalými priateľmi. Aj preto by to mali byť ľudia bez záväzkov. Takže budúcich členov posádky treba úplne izolovať od bežného sveta. Bude nevyhnutné, aby všetci 4 budúci členovia posádky trávili všetok svoj výcvikový aj volný čas v priestoroch na zemi, ktoré by dokonale imitovali celú budúcu kozmickú loď a aby tam bol úplne rovnaký prísny režim, ako na budúcej kozmickej lodi. Bude dobré, aby boli takéto tými 4 (konkurenčné prostredie) a z nich potom kompetentní vyberú budúcich členov posádky. Keď by to niekto psychicky nezvládal musí mať možnosť z výcviku odstúpiť. Samozrejme nevybratých účastníkov treba veľmi opatrne vrátiť do bežného života a môžu sa stať členmi pozemského personálu. Bude dobré, aby sa simulované priestory aj pomaly otáčali, kvôli budúcemu beztiažovému stavu, kde nie je nič hore ani dole. Ideálna doba takéhoto výcviku je až 6 rokov!!! Čo je predpokladaná nízka dĺžka trvania celej expedície. Je to myslené tak, že hneď po výcviku (z uzavretého tréningového priestoru) pôjdu rovno do skutočnej rakety, takže skutočný svet, planétu zem, uvidia najskôr za 12 rokov, ak vôbec niekedy a bude dobre, aby si nepripadali ako väzni a boli so situáciu vyrovnaní. Opakujem, dôležité bude zo strany psychiatrov navodiť situáciu, aby posádka ani nemala motiváciu sa vrátiť do bežného života. Čo sa ľahko povie, ale myslím, že sa to dá. Bude dobré otestovať budúcich kozmonautov aj reinkarnačnou hypnózou, aby sme poznali ich karmu a nevedomie. V ideálnom prípade vojak, ktorý si v minulom živote poctivo plnil svoje povinnosti.

Určite treba otestovať hypnabilitu. Bude dobré, aby traja podriadení kozmonauti boli hlboko hypnabilní, aby fungovali ako stroje- roboti, presne podľa direktív. Podobný efekt má dlhodobý vojenský dril. Rovnako bude dobré, aby kapitán, stredne hypnabilný, ovládal hypnózu a aby ho posádka nekriticky poslúchala. Tým sa vylúčia zo služby emócie!, čo bude veľmi dobre.

Určite bude dobré urobiť členom posádky dôslednú analýzu genómu s prognózou možných budúcich ochorení. Na humor pre odľahčenie situácie treba ponechať priestor. Veľmi dôležitou súčasťou režimu v rakete by mala byť meditácia- joga. Možno aj počúvanie hudby, najlepšie klasickej. Filmy neviem, radšej nie, aby kozmonauti nemysleli na choré pozemské problémy. Veľký problém v rakete bude beztiažový stav, pretože niektoré fyziologické procesy sú podmienené gravitáciou, čo si na zemi ani neuvedomujeme. Trávenie, vylučovanie, ale čiastočne aj krvný obeh a spánok... Preto musí byť aj sociálne zariadenie-toaleta k tomu prispôsobená, čo je tiež technický problém. To znamená, že už vycvičená posádka sa bude musieť od nuly naučiť po reálnom štarte fungovať v beztiažovom stave. Určite sa to dá, len, ľahko sa to povie. Bude nevyhnutné počas výcviku hypnózou a drilom preprogramovať posádku, aby sa jej nesnívalo o zemi, ale o problémoch na palube. Preto bude nevyhnutné pri konkurze na posádku vybrať kandidátov ešte len v pubertálnom veku, ideálne 16 ročných!!!! 16 roční ľudia majú ešte mozog v štádiu konečného vývinu a tak sa im dovyvinie už v kontexte výcviku. Kapitán by mal byť o desať rokov starší od ďalších členov posádky a mal by byť ostrielaný ako starý vlk.

Po odbornej stránke by mali mať všestranný rozhľad. Mali by sa vyznať v medicíne, vrátane stomatológie. Ďalej by mali byt výnimočne technicky zdatní, aby vedeli sami podľa pokynov zo zeme, v extrémnej situácii sami podľa manuálu opraviť zložité prístroje a samozrejme software, mali by ovládať programovanie. Teda nároky na posádku by boli extrémne vysoké, ale to všetko sa môžu naučiť počas výcviku, aby zmysluplne využívali čas. Bolo by nevyhnutné, aby bol na palube veľmi prísny vojenský režim, s presnými pravidlami. (Považujem to za nevyhnutnosť aj keď ja som pacifista). Mal by byť hlavný kapitán letu, najlepšie Rus a radšej žiadne vyššie hodnosti, ďalší členovia posádky by mu boli jednoznačne podriadení, aj oni by mali mať presne definované vojenské hodnosti, boli by to v podstate vojaci. Traja podriadení členovia by mali mať možnosť ďalšieho postupu podla uváženia pozemského vedenia letu. Kapitán by mal mať možnosť odmeňovať, ale aj trestať svojich troch podriadených podla stanovených pravidiel. Určite treba premyslieť, že čo sa považuje za odmenu a trest. Možno niečo vrámci režimu na palube. Každý deň by mal byť nástup so zadelením činnosti ako na vojne, podľa direktív zo zeme a samozrejme posádka by mala byť apriori nekompromisne podriadená direktívam zo zeme a pozemskí personál by mali osobne dôverne poznať. Kapitán letu by mal mať (aspoň teoretickú) možnosť v extrémnej situácii úplne prevziať velenie, pretože existuje aj ľudský faktor s plusovým pozitívnym znamienkom. Mám na mysli situáciu, keď posádka zareaguje na krízovú situáciu, ktoré určite prídu, tak že ich konanie je veľmi správne a pritom je iné, ako im radili kompetentní zo zeme. Samozrejme potom treba celú situáciu po formálnej stránke objasniť. Posádka bude musieť zmysluplne tráviť prebytočný čas. Čítaním , posilňovaním a vzdelávaním sa (záležitostí, ktoré môžu pri lete použiť: pozemský operátori im budú zadávať úlohy, konkrétne problémy na riešenie a kontrolovať výsledky, určite bude dobré trénovať aj intuíciu), všetko podľa presných direktív zo zeme. Na zemi by mal byť team zložený zo psychiatrov, lekárov, letových inžinierov, ale aj matematikov, fyzikov a iných potrebných vedcov, ktorí by operatívne riešili problémy, robili rozvrh dňa do najmenších podrobností, vrátane presného rozvrhu štúdia v prebytočnom čase. Operátori zo Zeme musia byť k dispozícii 24 hodín denne. Aj počas výcviku treba zohľadniť budúce komunikačné problémy spôsobené veľkou vzdialenosťou od zeme, alebo spôsobené nepriaznivou konštaláciou Slnka, Zeme a Marsu. Komunikácia nie je on-line).

Takže opakujem bude veľmi dôležité, aby aj počas dňa vládol prísny režim. Od kedy do kedy sa spí, kedy je strava, kedy je práca+ prípadné opravy, kedy sa študuje, číta, posilňuje, relaxuje a oddychuje. Posilňovanie je veľmi dôležité, aby členom posádky neochabovalo svalstvo. To sú poznatky z dlhodobého beztiažového pobytu s orbitálnej stanice MIR. Bude dobré, aby na palube trávili- oslavovali aj sviatky, ktoré sa oslavujú na zemi, s voľnejším režimom, samozrejme žiaden alkohol. Potom treba správne zadeľovať stravu. Strava- jedlo a pitie bude asi najväčší problém. To ani nehovorím o kvalitnej strave. Pôjde o veľmi rýchlo hlboko zmrazené jedlo. Treba zaviesť režim s výdajom jedla (rozmrazovanie) a tato funkcia by mala byť putovná. Neviem či sa dá na tom dlho prežiť. (Voda bude samozrejme najcennejšia substancia na palube). Možnosť pestovania nejakých plodín na palube-napr. morské riasy to mi stále pripadá ako nerealizovateľné sci-fi. Posádka by mala užívať aj lieky, hlavne vitamín C 500 mg denne a ďalšie lieky podla zdravotného stavu. Keď rátame na osobu a deň (veľmi úsporné) 4 litre vody, tak na 6 rokov (predpokladaná doba misie) víde minimálny nutný náklad vody bez rezervy (aj s možnosťou 70% recyklácie moču- v tých 30% sú zahrnuté aj ostatné straty) na 10,5 tony +4,5 tony rezervy a to už sa dostávame do vážnych problémov, keď ešte prirátame jedlo. Samozrejme treba mať zásoby vysoko stlačeného kyslíku a obyčajného vzduchu. Vzduch spomínam preto, lebo je nebezpečné dýchať čistý kyslík. Rovnako problém je zásoba paliva (teda prídavný modul) na cestu z Marsu späť na Zem. Ako na to, porozmýšľajte nad tým. Nutným riešením by boli zásobovacie rakety- lety bez posádky, ktoré, by dopredu dopravili na Mars, do presne určenej lokality, potrebné komponenty a vybavenie + nevyhnutné zásoby vody a jedlo. Takže opakujem, bude nutné, aby denný režim rozvrhovali odborníci na zemi a musia ho rozvrhnúť tak, aby sa posádka okrem iného nenudila. Treba obmieňať oblasti štúdia a študovať záležitosti, ktoré aj využijú pri svojej misii. Pozemské riadiace stredisko môže členovi posádky udeliť aj akademický titul. Bude nutné, aby aj pozemský operátory a personál mali tiež vojenský režim a hodnosti. [Hodnosti vyššie ako posádka]. Bude nutné, aby bol aj pozemský generál letu, ktorého bude treba tiež veľmi dôsledne vybrať, a ktorému bude podávať posádka každý deň hlásenie podľa presných pravidiel. Generálov zástupca (plukovník, alebo major) bude dávať každý deň posádke direktívy o rozvrhu dňa a práce. Bolo by úplne nevhodné a strategicky chybné, keby posádku informovali o nešťastí v rodine, ktoré by sa týkalo nejakého člena posádky, aj keď si myslím, že by to s prehľadom zniesol. Rovnako nebude vhodné informovať posádku o nejakej šťastnej udalosti, aby člena posádky nezasiahli neplánovane silné emócie. Pre spestrenie nudy na palube môže generál raz za čas (v presne definovaný deň) informovať posádku o politickom dianí na zemi, že aký je napríklad v Amerike, alebo v Rusku aktuálny prezident. Určite by bol na mieste aj autentický pozdrav od uvedených prezidentov a posádka by mala mať aj hlasovacie právo v pozemských voľbách, ale myslím, že to bude pre posádku nepodstatné.

Ďalej bude veľmi dôležité, aby bol na palube, ale aj na Marse presný 24 hodinový denný cyklus, teda rovnaký aký je na zemi. Pri vzdialenosti miliónov kilometrov od zeme sa prejavia aspekty teórie relativity a na palube bude plynúť čas o niečo rýchlejšie ako na zemi, preto budú musieť počítače upresňovať na palube pozemský čas. Posádka sa bude musieť naučiť podľa možnosti zdravo a hlboko spať, (čo sa ľahko povie) v beztiažovom stave. To treba natrénovať už na zemi. Treba použiť hypnózu, môžu zaspávať vždy pri rovnakej hudbe. pozn. V blízkej budúcnosti budú v tejto oblasti veľmi účinné nové technológie. Keď to bude nutné, posádka bude pracovať na smeny, vždy jeden bude spať 8 hodín a ďalší 3 pracovať. To sa dá dobre rozvrhnúť aj s ohľadom na prípadné ochorenie člena posádky.

Čo všetko sa môže stať? Žiaľ toho je fakt dosť. Riziko vážnych problémov je vysoké, tak sa na ne treba primerane pripraviť. Technických problémov hrozí (x). Bude dôležité, aby ich posádka s prehľadom a chladnou hlavou riešila. Samozrejme problémy a ich riešenie treba konzultovať so zemou. Vonkajší obal rakety musí byt pripravený na možné kolízie s drobnými úlomkami meteoritov. Veľmi vážna situácia, ktorá môže nastať je strata komunikačného spojenia so zemou. Preto túto situáciu treba dôsledne nacvičiť. V takomto prípade preberá celé vedenie letu a zodpovednosť kapitán. Aj za takejto krízovej situácie ešte nie je nič stratené. Požiar by nemal nastať, pretože každý deň treba skontrolovať stav rakety, ale treba byť na všetko pripravený. Veľmi vážna situácia je úmrtie člena posádky. Túto situáciu treba tiez nacvičiť už na Zemi vo výcvikovom stredisku. Dá sa to skombinovať, keď vedenie budúceho letu vylúči nejakého člena z posádky. Približná vzdialenosť Zeme a Marsu sa pohybuje približne od 55- až po 400 miliónov kilometrov. Takže treba veľmi presne vyrátať správnu dobu odletu pri dobrej konštalácii a to by nemal byť problém. Veľmi vážna technická komplikácia aká môže nastať je zlyhanie navigácie a záložnej navigácie. Navigácia je veľmi vážna vec, pretože bez počítačov sa prakticky manuálne takmer nedá zistiť poloha. Takže pozemskí inžinieri musia navigačné počítače naprogramovať tak, aby za žiadnych okolností nezlyhali. Určite treba byť pripravený aj na možné psychotronické javy, ktoré sa môžu na palube prejaviť.

Poriadny problém bude, keď bude treba v rakete urobiť členovi posádky nejaký invazívny medicínsky zdravotný zákrok. Napríklad opraviť zuby, alebo nejakú operáciu. Možno by mali mať kozmonauti kvôli tomu aj rovnakú krvnú skupinu najlepšie 0+. Ja si to neviem predstaviť v beztiažovom stave. Asi by to mal urobiť výkonným počítačom riadený laparoskopický robot. Rovnako si neviem predstaviť situáciu, keď sa posádka počas celej doby misie kvôli šetreniu vody nebude umývať a holiť. Sú možné najrôznejšie kožné choroby... Preto bude nevyhnutné na Zemi navrhnúť a vyrobiť z vonkajšej strany dokonale vodotesný prístroj o niečo väčší ako ľudské telo do ktorého sa kozmonaut na 15 minút zavrie, môže mať vonku hlavu, ktorý ho dobre umyje s využitím tekutiny (zloženej z vody, alkoholu a sofistikovaného saponátu s extrémnym šetrením vody), ktorá sa bude ďalej recyklovať za rovnakým účelom.

Odborníci považujú za najväčší problém pristátie na Marse. Bude treba už odhadom milión kilometrov pred Marsom spustiť brzdiaci režim, ďalej krúžiť po obežnej dráhe Marsu s pokračujúcim brzdiacim režimom. Na obežnej dráhe Marsu treba trpezlivo-dôsledne vyčkať na ideálne počasie na pristatie a túto fázu misie neurýchľovať. Pri samotnom vstupe do atmosféry Marsu bude nie 8, ale 20 minút hrôzy (plasma) a za štandardných okolností treba celý tento manéver nechať na počítače. Verím tomu, že v roku 2031 budú počítače dostatočne rýchle a spoľahlivé na takúto odvážnu misiu. Samozrejme bude treba investovať ešte veľa času a hlavne prostriedkov do zostrojenia dobre funkčného skafandra. Ten z roku 2010 technologicky nepostačuje a je príliš ťažký.

Možné riešenie na uvedené problémy je vyslať na Mars najprv posádky humanoidných robotov s umelou inteligenciu, ku ktorej je v roku 2017 iba krok. Počas letu by mohli byť v stave hybernácie. Roboti by mohli zostať trvalo na Marse, mohli by tam pracovať, stavať obydlia, skleníky, zúrodňovať pôdu, vyrábať vodu a pripravovať podmienky budúcim ľudským kolonizátorom. Fungovali by na dobíjatelný akumulátor a nebol by u nich problém s teplotami na Marse približne od -100 do +25 °C. Aj kvôli tomu bude nutné na Marse vybudovať malú atómovú elektráreň, (v ďalekej budúcnosti aj ďalšie) ktorej komponenty privezie zásobovacia raketa. Išlo by o malé reaktory.

Ešte veľmi dôležitá vec ohľadne metodiky, celý tento postup, so všetkými podrobnosťami je možné najprv otestovať na Mesiaci. V takomto prípade by bol výcvik alternatívny. Keď sa skutočne odsúhlasí pilotovaný let na Mars, intuícia mi hovorí, že by bolo dobré aby na Mars leteli naraz 2 teami - 2 kozmické lode, ktoré by mohli spolupracovať a komunikovať podľa presne definovaných pravidiel. Asi si budem trochu odporovať, ale keby som mal hlasovať či realizovať, alebo nerealizovať pilotovaný let na Mars, s ľudskou posádkou, zdržal by som sa hlasovania.

Na koniec chcem zapriať budúcej ľudskej posádke veľa šťastia, múdrosti, odvahy, rozvahy, chladnokrvnosti a skutočného priateľstva, ďalej šťastný let a šťastný návrat a všetkým dobrú karmu.

Love&peace
 
Daniel Gershom


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza