Hypnóza

 Kontakt

Progresná hypnóza - moje dojmy z budúcnosti (sci-fi)

  "Nič nie je inšpirujúcejsie ako cesty do budúcnosti v hypnotickom progrese."    D.G.

Tak ako som veľakrát robil mojim klientom cesty do budúcnosti v hypnotickom progrese aj sám som túto záležitosť zažil. Technológia je, najprv sa robia hypnotické regresy do minulých životov, čo je podla mňa najhodnotnejšia oblasť hypnózy. Ďalej regres do detstva /do súčasného aktuálneho života/ ďalej sa robí progres do budúcnosti... Sugeruje sa, teraz ťa pošlem do budúcnosti [napríklad] do roku 2200 a budeš na výstave kvetín... Ďalej sa sugeruje, vošiel-la si do pavilónu, kde sú orchidey-e... Hypnotizovaný vidí realitu z budúcnosti, rôzne nové odrody orchidey-i prechádza sa na výstave z ďalekej budúcnosti... Cesty do budúcnosti sú záležitosť, ktorá nemá nijaké limity. My nemôžeme nijak obmedzovať to, čo môžeme v progresnej hypnóze zažiť. Keď sa snažíme túto záležitosť využiť s konkrétnym zámerom, myslím si, že zážitky s progresnej hypnózy bývajú veľmi inšpiratívne. Dá sa to urobiť aj s presným zámerom... /ako som už písal niekde inde/ Napríklad team architektov projektuje super-technologickú priehradu... Z hľadiska hypnotického progresu... Celý team pošleme v hypnóze do budúcnosti... Po hypnóze necháme architektov a projektantov, aby si svoje dojmy a poznatky z budúcnosti prediskutovali... Čo sa týka tvorivého procesu sú pri projektovaní a riešení problémov veľmi prospešné počítače... U obzvlášť hypnabilných jedincov sa to dá skombinovať... Dotyčného pošleme do budúcnosti, kde sa môže pohrať s počítačom z budúcnosti... /už som to párkrát robil a je to poriadne sci-fi/ Každého napadne, že toto je technológia na vytváranie inovácii vo všetkých oblastiach techniky a vedy. Ja vám teraz napíšem o mojich zážitkoch z budúcnosti a trosku sa zahrám na Jules-a Verna.

Bol som na autosalóne v roku 2200, aj keď sa priznám, že ja k autám a automobilizmu nemám vzťah... chcem vám to len uviesť ako príklad, že vďaka progresnej hypnóze je možné získať a vytvoriť inovácie aj v oblastiach, kde sa zdá, že sa už z ničím zásadným novým nedá prísť. Sadol som si do auta, ktoré sa samé ticho zavrelo... Bol pre mňa poriadny šok, keď som zistil, že auto nemá volant, ale taký väčší úžasný joy-stick... Nebola tam ani klasická prístrojová doska, bol to skôr širokouhlý PC-monitor... Ja som bol na skúšobnej jazde, všetko sa riadilo iba joy-stickom pravou rukou .. Bolo to strašne jednoduché a príjemné, naučil by som sa to riadiť za 30 minút. V aute v ktorom som bol ja, bol to asi taký hi-tech trenažér, pretože som cez predné zrkadlo videl reálnu krajinu. Zaujímavé bolo aj to, že sa mi palubný počítač prihováral veľmi pekným, príjemným ženským hlasom po anglicky. Zdalo sa, že palubný počítač vedel dopredu, že čo chcete urobiť a na čo myslíte. Že by mohol mať počítač intuíciu? Alebo to bola iba brilantná logika? Neviem.. Bolo to fakt jednoduché... Keď som potiahol joy-stick dopredu auto zrýchlilo dopredu, keď som pohol do boku, auto išlo do boku. Bolo to veľmi zábavné... Rýchlosti sa preraďovali automaticky, ale dalo sa to aj manuálne. Bolo treba stlačiť také žlté obdĺžnikové tlačidlo hore na joy-sticku a joy-stick potiahnuť dopredu a príjemný ženský hlas vás upozornil na zmenu režimu jazdy. Palubný počítač (asi?) cez kameru sledoval dopravné značky a všetko dianie na ceste a keď som porušil nejaké pravidlo, napísal to na monitor a upozornil ma taktným ženským hlasom. Väčšine informácii na monitore som nerozumel, ale jazda aj tak prebiehala príjemne, bez problémov. Samozrejmosťou bol autopilot. Stačilo v predu stlačiť veľké okrúhle ružové tlačidlo-autopilot a ďalej bolo treba zadať ciel cesty na mape, niečo podobné ako dnes GPS. A autíčko išlo samééé.... Plný dojmov som z auta vystúpil a zaujala ma ďalšia zaležitosť. Dominantnou oblasťou, v ktorej si tradične konkurovali všetky lepšie automobilky bola a je bezpečnosť. Na veľkoplošnej obrazovke boli zábery z bezpečnostných testov... Bolo to veľmi zaujímavé a pre mňa prekvapujúce... Auto s figurínou išlo proti múru normálnou rýchlosťou. V poslednej sekunde sa v prednej časti auta nafúkli, neviem to pomenovať, niečo ako air-bagy, ktoré nepraskli, teda boli vyrobené z podstatne odolnejšieho materiálu, ako sú dnešné air-bagy /možno s karbónoých vlákien/ a samotné auto malo ešte asi 15cm teleskopickú vôľu absorbovať náraz a odhodilo ho trochu preč. Aj piloti stíhačiek sa dokážu v poslednej sekunde katapultovať. Ak to čo tam ukazovali bola pravda, autu ani vodičovi-figuríne sa nestalo dokopy nič. Za zmienku ešte stoja bezpečnostné pásy ktoré mal vodič z oboch strán spolu zapnuté na bruchu. Keď som sa potom po výstave lepšie pozrel, tieto „air-bagy“ mali vpredu /nenafúknuté/ v najrôznejších formách všetky autá. Veľkoplošná obrazovka ďalej ukazovala najrôznejšie havárie a auto z nich vyšlo vždy relatívne dobre. Bol tam aj taký prestrih, záber na boxerskú rukavicu, ktorá niekoho udrela... Ľahko som si domyslel súvislosť, že to bolelo ďaleko menej, ako holou päsťou. A teraz o inom.

Bol som v budúcnosti v štúdiu spánku, čo mňa ako hypnotizéra obzvlášť zaujalo... predávali tam prístroj, vyzeralo to, ako taká štvorcová biela kachlička /30x30 cm/ Kachličku treba umiestniť rovnobežne na stenu vedľa postele presne na mieste, kde ma hlavu spiaci človek. Pred spaním to bolo treba aktivovať jednoduchým stlačením bieleho tlačidla a človek veľmi rýchlo zaspal hlbokým zdravým spánkom. Na akej báze to finguje - netuším, len hádam, možno nejaké elektromagnetické vlny v súvislosti s NREM spánkom.

Veľmi ma potešila informácia, že už v relatívne blízkej budúcnosti existujú širokospektrálne vakcíny a lieky na onkologické ochorenia /pozn. nie chemoterapia/, Ktoré fungujú na báze, že imunitný systém (špecifické biele krvinky) vedia v začínajúcich formách ochorenia, spoznať, neutralizovať a zlikvidovať metastázujúce bunky. Tieto vakcíny sa aplikujú hlavne jedincom, ktorí majú na onkologické ochorenia genetické predispozície, čo je významné percento populácie. U onkologicky chorých v horšom štádiu choroby je postup tradičný, operácia a lieky /asi na báze genetických manipulácii/,ich cieľom je transformovať zhubné bunky na neškodné nezhubné. Nepoužíva sa ani ožarovanie ani chemoterapia a v ďalekej budúcnosti sa na miesto operácie nechá nádor technologicky odhmotniť.

Počas mojich ciest do budúcnosti som zažil viac vyslovene fascinujúcich prekvapení. Uvediem dve z nich. Šokovaný som bol z lyžovania. -Upresním... Bol som budúcnosti tradične v roku 2200, bolo horúce leto a ľudia sa normálne lyžovali na snehu. Vyzeralo to, ja neviem, asi ako Malinô brdo, alebo Donovaly... Nad celým kopcom bola oceľovo-sklená uzavretá konštrukcia, vysoká asi 6 metrov nad zemou. Konštrukcia nemala pravidelný tvar, snažila sa obchádzať stromy a byť relatívne šetrná k prírode, takže stromy boli vonku a užívali si leto. Sklá boli aj po stranách. Sklo bolo polovičné zrkadlo. Teda z vnútornej strany von bolo vidieť von a z vonkajšej to bolo zrkadlo. To sklo malo veľmi zvláštne optické vlastnosti. Najnižšia vrstva skla mala silný UV-filter, takže na kopci bolo dobre vidieť, dalo sa pozrieť aj do slniečka, teda neboli treba slnečné okuliare a zároveň slniečko netopilo sneh, ktorý mohol mať asi 1meter. Na svahu boli také 3-4 °C. Celý svah mal pod snehom chladiace telesá v tvare mriežky s tekutým dusíkom... Po stranách boli mobilné (na koľajniciach) výkonné snežné delá. A aby to bolo ešte autentickejšie, povieval tam aj vetrík z klimatizácie a občas bola aj taká redšia hmla. Samozrejme, že lyžovať sa dalo aj v noci pri umelom osvetlení. Viete si to predstaviť? Úžasná lyžovačka počas horúceho leta. To je predsa úžasné!! Lyžujete sa na plno, ten sneh je trošku zľadovatený, čo mne vôbec nevadí a cez bočné sklá vidíte ľudí, ktorí sa opaľujú v plavkách a užívajú si leto. A keď vás lyžovanie unaví, môžete sa ísť opaľovať. S podnikateľského hľadiska sa mi to zdá byť celkom zaujímavá záležitosť /neviem, že čo by na to povedali ochranári/. Síce výstavba takéhoto lyžiarskeho strediska by mala extrémne vysoké náklady, ale keď sa vrátia povedzme po 15 rokoch, ďalej to bude iba zarábať, podobne ako napríklad metro. Takéto lyžiarske stredisko je nezávislé na ročných obdobiach a na počasí, preto si myslím, že tým poriadne zavarí konkurencii.

Môj ďalší veľmi šokujúci zážitok z budúcnosti, bol som na klinike, dnes by sme to nazvali klinika plánovanej reprodukcie, no oni to volali inak. Mali tam prístroje, niečo ako inkubátory x-tej generácie na ktorých bolo možné „odnosiť“ jedinca od embrya až po pôrod. Pritom vôbec nič sa neponechávalo náhode... Embrya prešli veľmi dôslednými genetickými testami a pre reprodukciu vybrali iba tie s najšpičkovejšími kritériami. Samotný inkubátor sa skladal s troch časti. Z vonkajšieho tmavého krytu, ktorý udržiaval samotný inkubátor s embryom v tme. Druhou časťou bol samotný inkubátor, ktorý bol (asi) s priesvitného plastu a tretia časť bola dole a boli to rôzne pristrojte monitorované výkonným počítačom. Keď sa odstránil vonkajší kryt, keďže samotné inkubátory boli priesvitné, boli v vnútri vidieť embrya v rôznych štádiách vývoja. Bolo vidieť , že ako prúdi umelá žlto-červená priesvitná krv a bolo tam vidieť šťastne sa tváriace embryo v pokročilom štádiu vývoja. Skutočne výnimočne sa používali aj invazívne zákroky, keď to bolo treba. Keďže sa vie, že embryo už v treťom mesiaci čiastočne vníma svoje okolie, začal sa využívať tento fakt pozitívnym smerom pre budúceho jedinca. Napríklad mu decentne púšťali bethovenovu, mozartovú a inú krásnu hudbu. Rovnako sa používali aj pozitívne zrakové vnemy, napríklad krásne zábery prírody. O blahodárnych účinkoch krásnej hudby pre budúceho jedinca vedeli už v zaostalom 20. storočí, ale teraz ju začali púšťať, už ešte nenarodeným jedincom. Tým nalaďovali jedincov na ich budúcu špecifickú pozitívnu karmu. Pôrod, ak sa to vôbec dá tak nazvať, prebiehal úplne inak, ako to poznáme v prírode. V čistej presvetlenej miestnosti sa v presne určený čas /deň, hodina/ sa otvoril tmavý kryt, lekári skontrolovali budúceho novorodenca, ktorého 24-hodín monitoroval múdry výkonný počítač. Veľmi jemne sa nechala odtiecť plodová voda, ďalej jemne otvorili inkubátor na to bol dômyselný patent a nový jedinec, zdravý krásny a usmiaty bol rýchlo na svete... Usmieval sa tak, že pôsobil dojmom, ako keby všetkému celkom dobre rozumel. Ďalej sa postupovalo podobne ako dnes a dieťa dali matke. Genetické testy dokonca vedeli predpovedať približnú dĺžku života nového jedinca... Vďaka tejto technológii nastala na svete úplne nová situácia, že sa ženy skutočne zrovnoprávnili s mužmi. S tým, že pokiaľ mali záujem v živote otehotnieť, mali samozrejme tú možnosť, veď materstvo je krásne poslanie... Ale v ďalekej budúcnosti majú ženy možnosť voľby. Pokiaľ nechcú, alebo nemôžu z najrôznejších príčin otehotnieť a zároveň chcú mať potomkov, opakujem majú možnosť voľby. Tým sa prakticky skončí éra, počas ktorej boh odsúdil ženy na to aby v bolestiach rodili. /Aj klasický pôrod sa dá absolvovať takmer bezbolestne/..

Takže, ak riešite nejaký závažný problém a chcete sa inšpirovať budúcnosťou - pozrieť do budúcnosti, pozývam vás na /aj/ fascinujúcu progresnú hypnózu.

Love&peace
 
Daniel Gershom


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza