Hypnóza

 Kontakt

Realita a matematika

Matematika (zatiaľ) nie je úplne presným popisom reality, vesmíru a prírody! D.G.
 
Venované kamarátovi fyzikovi plazmy Fifovi.
 

Keď vychádzame zo základnej myšlienky, že realita je subjektívna záležitosť (nič jednoznačne definované), o čom nám hovoria napríklad pozitívne a negatívne halucinácie v hlbokej hypnóze, (mame na to aj iné argumenty), každý máme svoju vlastnú subjektívnu realitu, subjektívny zrak a subjektívny sluch- dôležitú rolu tu hrá aj subjektívne vedomie a vnímanie (realitu vnímame biologickými zmyslami+ subjektívnym vedomím!) , ani prítomnosť vôbec nie je presne definovaná veličina (podobne sa na to pozerá moderná fyzika), ešte lepším argumentom je materializácia a dematerializácia, potom musí byť subjektívna aj matematika, ktorá túto realitu popisuje! Teda možno by bolo dobré hovoriť o subjektívnej realite a jej subjektívnej matematike. Najzákladnejšou a najjednoduchšou rovnicou klasickej matematiky je rovnica 1+1=2 , ale je to skutočne tak?, je to nekompromisná, nespochybniteľná, kategorická jednoznačná pravda? Žiaľ zdá sa, že nekompromisná určite nie je, budem argumentovať prečo?. Aby som odpoveď upresnil... Keďže ide o základnú rovnicu celej modernej matematiky, touto rovnicou sa štúdium matematiky začína, stretnú sa s ňou žiaci na základnej škole v prvej triede. Pre zjednodušenie sa prvákom uvádza príklad s jednoduchou premennou napríklad s jablkami, paradoxne touto cestou sa situácia veľmi komplikuje. Jedno a jedno jablko sa zdanlivo nekompromisne logicky rovná dve jablká, ale skúsme sa nad tým dôsledne- presnejšie analyticky zamyslieť. Najprv si musíme položiť otázku, je to myslené všeobecne, alebo konkrétne v realite?, pretože to vôbec nie je to isté! (Realita totiž potrebuje časopriestorové rozmery). Vychádzajme z toho, že realita je dôsledne individuálna, subjektívna a nie je jedna, subjektívnych realít je (x), podľa toho, koľko je subjektov a dokonca jeden subjekt ich môže mať (subjektívnych realít) za rovnakých okolností v rôznych situáciách viac. Teda znovu ten príklad s jablkami. Predstavme si situáciu, že na stole sú pre kompromisnú väčšinu ľudí (veľkú vzorku subjektov) subjektívne dve jablká, ale dotyčný prvák vidí jablko len jedno, alebo ani jedno (negatívna halucinácia), tak pre neho sa subjektívne 1+1=1, alebo 0 (neviem, keď by sa prejavila tranzová logika povie síce asi konvenčne správny výsledok), ale de- facto u neho najzákladnejšia rovnica matematiky subjektívne neplatí. Pre dôslednosť treba zaviesť nové termíny. Kompromisná, alebo konvenčná realita (veľká vzorka subjektov) a trochu odlišná subjektívna realita... Opakujem subjektívna realita nie je len jedna má ju každá bytosť je ich (x) a môže ich mať aj jedna bytosť za rôznych okolností viac naraz a iné, s toho vyplýva , že rovnica má vedľa kompromisnej reality aj rôzne subjektívne- iné menej pravdepodobné výsledky, ale aj kompromisná realita sa poriadne skomplikuje pri materializácii a dematerializácii.

Teda ešte lepším argumentom proti súčasnej konvenčnej matematike je materializácia a dematerializácia. Aj keby sme nezohľadnili, odignorovali pozitívne a negatívne halucinácie, čo by bola exemplárna chyba (ignorovali by sme veľmi dôležitú subjektivitu) materializáciu a dematerializáciu určite- jednoznačne zohľadniť musíme. Proste sa nejaké jablko, alebo jablká v procese výpočtu odhmotnia, alebo zhmotnia a rovnica má hneď rôzne výsledky a s ohľadom na to, že rovnica nemá iné súradnice v časopriestore musíme ich zohľadniť. Inak nechcem tvrdiť, že ľudia nedokážu javy ako je materializácia a dematerializácia exaktne skúmať a pochopiť, určite sa to dá, ale zatiaľ na to nestačia. Asi bude najlepší postup najprv uznať a akceptovať, že tieto javy skutočne existujú (materializácia a dematerializácia) sám som sa s tým stretol. Pre mňa je dobrým príkladom miernej dematerializácie svetová ekonomika. Najhlúpejší postup je proste tieto javy poprieť ignorovať, vyhlásiť sa za skeptika, pretože ich nevieme vysvetliť. Možno bude treba pracovať s novými termínmi, s akými neviem (záporná hmotnosť?) a matematiku bude treba reformovať teda samozrejme pripúšťam, že sa to dá. Malo by to revolučný význam pre pozemskú komunitu, pretože keď pochopíme tieto javy, môžeme sa pokúsiť zmeniť (parametre v časopriestore) mierne sa dematerializujúcu realitu (svetová ekonomika) na realitu mierne materializujúcu sa, čo by malo ako vedľajší efekt napríklad všeobecnú prosperitu.

Keďže sa tieto javy objektívne dejú bude veľmi dôležité ku každej rovnici, ktorá má mať konkrétny zmysel v realite a materiálnom svete aj k tým najzložitejším pridať jej rozmery v časopriestore, aby rovnica dostala zmysel, tým sa rovnica veľmi spresní, pretože príliš všeobecná sama o sebe nemá zmysel. Tento prístup (n- rozmerná matematika) sa v superstrunovej a M- teórii používa, (uvedomujem si, že 10, alebo 11 rozmerov je veľmi ťažko pochopiteľná matematická abstrakcia), samozrejme aj v iných matematických súvislostiach ako základný prístup. Teda kedy a kde v časopriestore (4- rozmer) a opakujem asi treba popridávať aj ďalšie rozmery, aby mala rovnica zmysel a nebola úplne všeobecná- (nezmyselná), koľko rozmerov je treba, to skutočne neviem (ja si uvedomujem extrémnu zložitosť celého procesu), lebo opakujem inak je rovnica absolútne nepresná, všeobecná a nič nehovoriaca.

Keď sa pozrieme na problém s pozície kvantovej mechaniky, tak záver je skutočne šokujúci. Základný prístup je, že 1+1 sa z veľkou pravdepodobnosťou rovná 2, ale 100% to určite nie je. 1+1 sa nerovná 2 pretože musíme štatisticky zohľadniť aj iné subjektívne výsledky aj tie menej a veľmi málo pravdepodobné. Pokračujem v argumentácii, ešte sa s tým trochu pohrám. Na stole sú pre kompromisnú- väčšinovú populáciu (veľkú vzorku subjektov) dve jablká, ale konkrétny dobre hypnabilný matematik vidí tri, štyri , alebo (x) (v procese výpočtu) (pozitívna halucinácia, oveľa vyšší level materializácia) tak pre neho sa 1+1= subjektívne 3, alebo 4, alebo (x). Kvôli objektivite asi treba znovu spomenúť tranzovú logiku, ktorá ale pri materializácii a dematerializácii na podstate veci nič nemení, tranzová logika hrá skôr rolu konvencie. Znovu, keď si pomôžeme s kvantovou mechanikou, (zopakujem) kvantová mechanika pracuje s matematickou pravdepodobnosťou a keď to zoberieme skutočne veľmi dôsledne (aj konvenčná aj subjektívne reality) tak žiaden jav (v matematike rovnica) nie je 100% a ani 0-lový. (keď pracujeme s percentami) my sa len pravdepodobnostne veľmi približujeme k pravde (hyperbola sa až v nekonečne môže pretínať s grafom) Sú iba javy s vysokou pravdepodobnosťou sa blížiace 100% ale formálne sú menej ako 100% . teda najvyššia možná pravdepodobnosť je 99.999... (9) periodické, ale žiaden jav ju nemá. a najnižšia je o niečo viac ako 0, to nám hovorí logika. Ale či sú možné záporné percentá a nadstopercentná pravdepodobnosť, asi áno. Inak, čo sú vlastne čísla?, ak možno čiastočne niekedy neplatí úplne najzákladnejšia rovnica? Ak je pravda, čo som v tomto článku napísal, tak rovnica 1+1=2 je iba axióma a nič viac a s akou matematickou pravdepodobnosťou sa 1+1=2 neviem presne vyčísliť, pretože, opakujem realita je pre každého z nás subjektívna (teda je x subjektívnych realít a ich ďalšie kombinácie) a to znamená, že táto rovnica má aj veľa subjektívnych výsledkov s rôznou matematickou pravdepodobnosťou a my nemôžeme ani tie menej, alebo veľmi málo pravdepodobné zanedbať. Spomeňte si na paradox kvantovej mechaniky, na schredingerovu mačkou, ktorá je podľa matematickej pravdepodobnosti a kvantovej mechaniky rovnako živá aj mŕtva zároveň. Samozrejme, že my keď aspoň trochu spochybníme najzákladnejšiu rovnicu klasickej matematiky spochybníme tým aj celú matematiku. Lenže, treba to spraviť. Tu je totiž odpoveď (jeden z dôležitých faktorov) na to, prečo kolabuje svetová ekonomika aj v kapitalisticky zažratých krajinách a verte mi, nie je to len kvôli konšpirácii vo svete, je to aj kvôli matematike, ktorá nepresne popisuje svet javov okolo nás a úplne zanedbáva subjektívnu zložku vnímaného sveta, ktorá je subjektívna pre každého z nás, pre všetkých ľudí na svete, ktorým by mala slúžiť. Ja si rovnako myslím, že aj tu bude ešte presnejšia odpoveď na fenomén materializácie a dematerializácie vo finančníctve (pozri ezoterika vo finančníctve). Ale trochu optimistickejšie si myslím, že matematika je v podstate reformovateľná smerom bližšie k pravde a tieto nezrovnalosti sa dajú doriešiť.

Ďalším razantným protiargumentom proti konvenčnej matematike je samotná desiatková sústava. Desiatková sústava vznikla pravdepodobne preto, že človek má na rukách desať prstov a používanie desiatkovej sústavy je v podstate znásilnenie reality, umelý systém, čo potom v praxi hapruje a zle funguje. Jediná matematická sústava, ktorá skutočne funguje, ktorá prešla a stále prechádza skúškou ohňom je dvojková sústava (tú si nedovoľujem ani najmenej kritizovať !). Dvojková sústava je najjednoduchšia matematická sústava akú poznáme a v praxi skutočne perfektne, zdôrazňujem perfektne funguje (jednotková by nemala zmysel). Stala sa kybernetickým jazykom, jazykom všetkých počítačov, počítačových programov a systémov a musíte si uvedomiť, že aj najnáročnejšie matematické operácie vykonávajú počítače aj superpočítače prostredníctvom dvojkovej sústavy a výsledky ďalej pretransformujú (preložia) do desiatkovej sústavy ktorej ľudia rozumejú. Teda opakujem aj najzložitejšie matematické operácie robia aj najvýkonnejšie superpočítače prostredníctvom dvojkovej sústavy, je to more, alebo oceán núl a jednotiek. Matematika a desiatková sústava ašpirovala na to, že chce byť nekompromisným jednoznačným jazykom vedy, čo sa ja týmto článkom snažím trochu spochybniť (ona samozrejme bude úspešným jazykom vedy, len ju treba zreformovať, čím sa žiaľ celá matematika extrémne skomplikuje) a opakujem jediným skutočným funkčným dobre fungujúcim matematickým jazykom, aký poznáme, je dvojková sústava. Ja si myslím, že v dvojkovej sústave aj samotná subjektivita vnímania reality nie je problematická vďaka jej triviálnej jednoduchosti, ale úplne bezproblémové to tiež nie je, priznám sa, že neviem, ako sa dvojkovou sústavou vyčísli napríklad nekonečno.

Ďalej tu je možno odpoveď aj na to, prečo bývajú matematici taký nepraktickí a neschopní v živote a prečo je intuícia nepomerne tisíc- krát jednoznačne hodnotnejšia a lepšia, ako suchopárna matematika. Ak je pravda, čo som napísal v tomto článku, matematika (desiatková sústava) zatiaľ prestáva byť jednoznačnou nekompromisnou exaktnou vedou a mení sa skôr na hru s číslami, možno aj na umenie, alebo zábavu, pritom vždy chcela byť nekompromisným jazykom vedy.

Vážení priatelia, na záver vám dám jednoduchý príklad. Skúste vyrátať, že koľko sa rovná 1(elektorón)+1(elektrón) = x (môžete) skúsiť napríklad aj neutrón, alebo neutríno a prajem vám príjemnú zábavu.

Love&peace
 
Daniel Gershom


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza