Hypnóza

 Kontakt

Sugescia v dejinách a v politike

 

Tento článok bude pre mňa tak trochu katarziou, pretože sa vyjadrím k politike, téme, ktorej som sa na mojich stránkach vyhýbal. Je dobré pre každého regresného hypnotizéra, aby sa dobre orientoval v dejepise- v dejinách a je dobré vidieť dejiny s triezveho nezaujatého pohľadu. Žijem na Slovensku, preto sa pokúsim pozrieť práve na dejiny Slovenska s triezveho nadhľadu a odkryť sugestívne zmanipulované súvislosti. Kde začať..? Aby tento článok niekedy skončil, ...

Začal by som prvou Československou republikou. Prvá Čs. republika bola mnohonárodnostná. Vznikla hlavne za trest pre Rakúsko - Uhorsko, ktoré prehralo prvú svetovú vojnu a až v druhom, alebo v treťom rade vďaka úsiliu vtedajších čs. politikov. V Bratislave sa rozprávalo po Nemecky, po Maďarsky, po Jidiš a určite aj po Slovensky a uvedene jazyky mali špecifický prešporský akcent.

Ďalej by som sa zameral na Mníchov a takzvanú mníchovskú zradu... Súhlasím, že išlo o jednoznačné porušenie medzinárodného práva, ale nehovorí sa o tom, že v Mníchove sa argumentovalo tým, že v Sudetoch žije v prevažnej väčšine nemecky hovoriace obyvateľstvo, ktoré sa aj hlásilo k nemeckej národnosti a ktoré s pripojením k Nemecku súhlasilo. Podobná situácia bola aj v Rakúsku.

Pokračoval by som Slovenským štátom. Prvý Slovenský štát na svoju dobu skutočne prosperoval. Prezidentom Slovenského štátu sa stal katolícky kňaz dr. Jozef Tiso. Dr. Tiso mal veľmi dobrý vzťah s Hitlerom a h. Nemeckom. Na obhajobu dr. Tisa by som chcel napísať, že hlavne koncom vojny bol bi- polárny svet, veľmi zjednodušene Hitler kontra Stalin a právo asi nebolo na žiadnej strane. Otázku môžeme skôr sformulovať tak, že kto z nich bol horší? Alebo inak povedané, dalo sa vybrať medzi zlým a ešte horším. (Formálne m. právne, bol v práve Stalin). Keď si uvedomíme, že vtedajšie predvojnové Československo (pred 1938) hraničilo s oboma hlavnými rivalmi 2 svetovej vojny, v takejto situácii nebola možná neutralita. Aj Švajčiarsko bolo iba formálne neutrálne, v skutočnosti bolo na strane Nemecka a pralo pre Nemecko peniaze. Asi to bude vyzerať zvláštne, ale s pohľadu rokov 1938-39, v tých rokoch už Stalin v Sovieckom zväze poriadne zaúradoval, bol pri moci už vyše 10 rokov (gulagy, nekonečné čistky, represie, bezprávie), z tohto pohľadu dokážem tisové rozhodnutie pochopiť aj keď s ním samozrejme nesúhlasím. V dejinách veľa krát platilo, že pravdu má ten, kto vyhrá vojnu. To, že slovenská republika platila za každého vyvezeného Žida 500 ríšskych mariek, bolo skutočne bezprávie. Ešte by som chcel povedať, že Slovenský štát nebol štát jedného muža a že Slovenská vláda a radoví občania tisové kroky schvaľovali. Dr. Tiso (a niektorý ďalší členovia sl. vlády) mal po vojne súd. Ja si myslím, že odsúdiť ho mali, na vezenie, ale určite nie popraviť. Tiež si myslím, že ani jeho advokát Žabkaj pri procese moc nezabodoval. Alebo aspoň prezident Beneš mu mal dať milosť. Beneš, ktorý zbabelo prežil celú vojnu za vodou v Anglicku. Aj norimberský tribunál odsúdil na popravu iba najväčších previnilcov.

Slovenská republika bola počas celej 2 svetovej vojny verne na strane hitlerovského Nemecka. Na strane h. Nemecka aj bojovali slovenský vojaci, dokonca sa zúčastnili napadnutia sovietskeho zväzu. Tých čo bojovali na druhej strane bolo nepomerne menej. Provokuje ma, keď počujem, že ako bola oslobodená (to je asi najstupídnejšia sugescia- manipulácia v sl. dejepise) slovenská republika. Správna formulácia je nie, že oslobodená, ale porazená, so všetkým, čo k tomu patrí. Vrátane sovietskej okupácie, ktorú si Sl. štát zaslúžil, pretože bol na strane porazených krajín. Zhodneme sa aspoň v tom, že po oslobodení má prísť sloboda. Ešte žijú pamätníci, ktorí zažili 50- roky (pár rokov po vojne) a nikto z nich nehovorí o slobode. Po vojne hlavne po 48- bolo ešte menej slobody ako počas vojny, alebo pred ňou, ale opakujem, že si to Slovenský štát zaslúžil.

Takým manipulatívnym ospravedlnením postojov slovenska v 2 svetovej vojne z pozície komunistickej propagandy bolo takzvané SNP. Čo bolo SNP? To bola v podstate ľavicová vzbura, hlavne v okolí Banskej Bystrice a bola to možnosť sa realizovať najrôznejším živlom. Podobné vzbury boli koncom vojny aj v iných naci krajinách v európe. Slušní ľudia sa toho nezúčastňovali. Z môjho pohľadu tým slovenské živly ešte priliali olej do ohňa bezprávia 2 svetovej vojny.

A bezprecedentným bezprávím boli takzvané Benešove dekréty. Bolo to zbavenie občianskych a majetkových práv hlavne maďarských a nemeckých občanov. Ďalej boli vypovedaní z územia republiky. Argumentom k takémuto radikálnemu kroku bola ich predpokladaná kolaborácia s nacizmom. Bola to skutočne zaujímavá paradoxná situácia pretože kolaboroval celý Slovenský štát a samozrejme aj Protektorát Čechy a Morava. Bolo by ťažké dekréty otvoriť, pretože z toho by boli nekonečné neuzavritelné súdne spory. Preto som proti ich otvoreniu, ale priznávam, že to bolo bezprávie.

Čs. socialistický dejepis uvádza, ako vrelo prijalo čs. obyvateľstvo takzvaných sovietskych osloboditeľov, Američanov samozrejme neuvádzal. Videl som autentické filmové zábery s tých čias a musím povedať, že vrelosť sa nekonala a ľudia boli ochotný po vyčerpávajúcej a neznesiteľnej vojne (najhoršej v histórii) privítať kohokoľvek, kto ukončil a vyhral vojnu.

Za zmienku stojí 1968 rok. Ja si myslím, že Alexander Dubček mal skutočne dobrú vôľu reformovať vtedajšiu socialistickú spoločnosť a je škoda, že sa mu jeho úsilie, kvôli invázii vojsk Varšavskej zmluvy nepodarilo. Bola to skutočne veľká škoda. Môj názor (dnes už neaktuálny) je, že socialistická spoločnosť bola v 68 reformovateľná a nevidím dôvod, prečo by nemohli prosperovať štátne podniky. Poznáme veľa takýchto príkladov po svete.

Ďalej by som sa vyjadril k osobe Jana Palacha, ktorý sa po invázii vojsk Varšavskej zmluvy na protest voči tejto veľmi nepriaznivej situácii upálil. Alebo inak povedané strašným spôsobom za to potrestal sám seba. Podla mňa spravil strašnú hlúposť a bolo ešte hlúpejšie, keď ho zato niektorí ľudia glorifikovali. Z psychologického hľadiska sa to zvrhlo ešte horšie, pretože Jan Palach mal ďalších nasledovníkov. Mladých ľudí, ktorí spravili rovnakú hlúposť ako on, podla jeho vzoru.

Koniec komunizmu vo východnej Európe mal široké súvislosti. Svoju úlohu v tom zohral aj Vatikán (Ján Pavol II., podla mňa pápež číslo 1 v celej histórii tohto úradu), ďalej hnutie Solidarita v Poľsku. Veľmi živelný moment bol takzvaný pád berlínskeho múru a železnej opony. Tu znovu musím napísať, že Nemci si rozdelenie Nemecka a Berlína zaslúžili za všetko zlo 2 svetovej vojny a dokonca si myslím, že to bol ešte primierny trest. Koniec komunizmu vo východnej Európe nastal aj vďaka odobreniu situácie vtedajšími (obávanými) tajnými službami socialistických štátov. Z mnohých bývalých pohlavárov tajných služieb sú dnes veľkopodnikatelia. To platí hlavne v dnešnej Ruskej federácii čo je menšie zlo oproti tomu, keby bol stále ten nešťastný socializmus- komunizmus.

Na záver tohto článku budem veľmi všeobecný. Som ctiteľom Európskej Únie a som rád, že som sa jej dožil. Únia má podla mňa aj najkrajšiu hymnu na svete Ódu na radosť úryvok z Beethovenovej 9. symfónie.


Love&peace
 
Daniel Gershom

 


 

Hypnóza

Tvorba web stránok, SEO - optimalizácia pre vyhľadávače, webdesign © 2005 - 2017 Hypnóza.sk, Daniel Gershom

Hypnóza